Mnohí máme v pamäti rozprávkové svadby v anglickej kráľovskej rodine. Keď sa grófka Geraldina Apponyi na pozvanie albánskeho kráľa Zogu I. zúčastnila silvestrovských osláv v Tirane, preskočila medzi nimi iskra. Prítomní hostia si vypočuli vyznanie krásnej žene, ktoré kráľ zakončil žiadosťou o ruku. Dáma súhlasila. Ako vyzerala kráľovská svadba Geraldiny, Bielej ruže z Oponíc a Zogu I.?
O Geraldine, manželke albánskeho kráľa, mnohí nevedia. Prezývku Biela ruža získala vďaka svojej kráse a prirodzene bielej pokožke. Ako študentka vynikala v stenografii, sociológii, histórii a literatúre a mala aj hudobné vzdelanie, čo bolo pre šľachtické dievča štandardom. Plynulo rozprávala albánsky, francúzsky, nemecky, španielsky, anglicky a maďarsky. Popri šarme, elegancii a príťažlivosti disponovala tiež veľkým speváckym talentom. Na jeseň 1937, keď v Budapešti excelovala ako ústredná postava Mimi v Pucciniho opere Bohéma, zapĺňali jej fotografie stránky časopisov s komentárom „Biela ruža z Oponíc“. Práve jeden z nich sa dostal do rúk albánskeho kráľa Ahmeda Zogu I. a krásavica ho očarila.
Supersvadobný deň
S albánskym kráľom Zogu I. sa Geraldine zosobášila 27. apríla 1938 v Tirane. Dátum bol symbolický, pretože sa zhodoval s výročím svadby albánskeho národného hrdinu Skanderbega a Doniky Arianiti-Muzaky. Manželstvu požehnali všetci štyria oficiálni náboženskí vodcovia krajiny. Civilný obrad v hlavnej sále kráľovského paláca bol kombináciou západného a orientálneho štýlu. Sprevádzali ho výkriky radosti zhromaždeného davu a zvonenie kostolných zvonov. Svedkami kráľa boli gróf Galeazzo Ciano a Zoguov turecký švagor, princ Mehmed Abid. Kráľovnej šiel za svedka jej príbuzný, gróf Karol Apponyi, a barón Frederik Villány. Obradu sa zúčastnilo 79 zahraničných reportérov a fotografov vrátane zástupcov médií z Južnej Afriky, Japonska a Argentíny. Z Maďarska prišli členovia grófskych rodov: Esterházyovci, Festetichovci, Apponyiovci, Károlyiovci, Szapáryovci, Berchtoldovci a Edelsheimovci. Taliansku kráľovskú rodinu zastupoval knieža Adalbert Savojský, vojvoda z Bergama, nechýbali ani princezné Borghese a Radziwill, grófi Seherr-Thoss a Trautenberg a ďalšia stredoeurópska aristokracia. Albánsky štát pridelil finančné prostriedky na úhradu 100 svadieb, ktoré sa konali v tento deň. Okrem toho samotná kráľovská rodina sponzorovala ďalších 50 svadobných obradov v krajine.
Dar-nedar od Mussoliniho
Novomanželia dostali zaujímavé dary, prinajmenšom z dnešného pohľadu. Maďarský regent Horthy poslal súpravu maďarského porcelánu pre štyridsaťosem osôb. Barón Villány, maďarský veľvyslanec v Ríme, venoval páru dvoch čistokrvných lipicanov aj s ich trénerom, Hitler zase Mercedes-Benz 540K, na ktorom neskôr, paradoxne, z Albánska utekali. Turecká vláda ich obdarovala dvadsiatimi štyrmi orientálnymi kobercami, francúzsky prezident Lebrun bielym porcelánovým stolom vyrobeným v Sèvres. Mussolini, ten dal dar-nedar. Sľúbil im extravagantný dar, jachtu, v čase svadby však ešte postavená nebola. A nie je známe, či ju vôbec dostali, keďže už na jar 1939 po narodení syna Leka museli pre Mussoliniho rozpínavosť Albánsko opustiť. A život v exile už rozprávkou nebol.
Biografie a medaila
Geraldina počas 345 dní svojho kraľovania prispela k budovaniu nemocníc, azylových domov a sirotincov. Podieľala sa na vedení vojenskej nemocnice v Tirane. Zaslúžila sa o založenie prvej pôrodnice, presadzovala práva a emancipáciu žien. Jej pozoruhodný život inšpiroval množstvo knižných publikácií vrátanie životopisných. V roku 1987 vyšla autorizovaná biografia Geraldiny, ktorú napísala Gwen Robyns, a neskôr ďalšia od Josephine Dedet. Obe knihy sú dôveryhodným zdrojom informácií o osude tejto neobyčajnej ženy. Do Albánska sa vrátila v roku 2002 ako milovaná kráľovná, v októbri toho istého roku tu aj zomrela. V apríli 2004 jej prezident Albánskej republiky udelil medailu Matky Terezy z Kalkaty in memoriam.
Albánska Sissi
Keď v roku 2014 manželka Geraldininho vnuka Leka II., korunná princezná Elia, založila nadáciu, pomenovala ju Nadácia kráľovnej Geraldiny. Nadácia sa zameriava na rôzne oblasti. Podporuje projekty zamerané na ochranu životného prostredia, boj s chudobou, ochranu tradičnej albánskej kultúry, na modernizáciu školstva a edukačné projekty.
Slovenský domov
Na Slovensko a Oponice Geraldina nezabudla. V jednom z listov napísala: „Stratila som kontakt so svojím starým domovom, kde som sa trochu učila aj váš jazyk. Pamätám si našu dedinu a veľa spomienok mám na nádhernú knižnicu. Milujem obraz vašej krajiny, pokojné lesy, jazerá, rieky. To zostalo vo mne, ako som tam žila, je to jedno z miest, ktoré som veľmi milovala...“ Oponice videla naposledy v roku 1938. V oponickom kaštieli hostili Apponyiovci množstvo zaujímavých ľudí. Patril k nim Theodore Roosevelt, jeho bratia, americký miliardár Thomas Cordeza, ktorý sa plavil spolu so svojou matkou na Titanicu, či indický maharadža. V kaštieli na biliardovom stole tancovala a spievala múza Hemingwaya i Picassa, speváčka Josephine Baker.
Sobáš Geraldiny s albánskym kráľom Zogu I. podnietil albánsky supersvadobný deň.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
