Anjel zo Šurian, svätica zo Strečna. To sú najčastejšie prívlastky, ktorými kolektívna pamäť opriadla osobnosť Žofie Bosniakovej. Pred stáročiami sa preslávila svojou dobročinnosťou i chlebom, tzv. bosniakom.
Žila síce v 17. storočí, no jej životný príbeh a postoje inšpirujú mnohé generácie Slovákov dodnes. Od jej úmrtia uplynulo koncom apríla 380 rokov a 2. júna „oslávi“ 415. výročie narodenia. Aká bola žena, ktorú ospevujú nielen povesti a piesne, ale aj maďarskí a slovenskí poeti a publicisti už po decéniá? Hoci Žofia Bosniaková pochádzala z jedného z najbohatších uhorských aristokratických rodov 17. storočia, nechýbal jej zmysel pre spravodlivosť, sociálne cítenie či hlboká spiritualita. Jej osobnosť bola spätá nielen so Šuranmi, s Tepličkou nad Váhom a hradom Strečno, ale stopy zanechala aj na Morave. Bola lénnou vazalkou olomouckého arcibiskupa, jednou z vlastníčok zámku vo Veselí na Morave a dedičkou šeréniovského podielu Vlachovického panstva. Osud sa s ňou však nemaznal...
Domovom sa jej na čas stal aj hrad Nový Světlov na Morave.
Vdovou po pol roku
Narodila sa 2. júna 1609 do rodiny fiľakovského a šurianskeho hradného kapitána, baróna Tomáša Bosniaka, ktorý sa tešil priazni cisára. Žofia rástla do krásy a popri cvičení sa v zbožnosti získala aj dobré vzdelanie, ktoré neskôr využila pri správe manželových majetkov. Spoločnosti ju ako súcu na vydaj otec predstavil v roku 1624 na Esterházyho svadbe. Bola skvelou partiou a obe jej manželstvá slúžili otcovej „dynastickej“ politike. Prvým manželom 17-ročnej Žofie bol barón Michal Šeréni. Po svadbe žili na zámku Nový Světlov pri Bojkoviciach. Tu sa po prvý raz prejavila jej povestná dobročinnosť. Vdovou sa stala ani nie po pol roku od sobáša. Vrátila sa domov, keďže ju jeho rodina z Moravy vyštvala. Doma sa po smrti matky starala o výchovu mladších sestier. V roku 1629 sa vydala druhýkrát na podnet rodinného priateľa, ostrihomského arcibiskupa Petra Pázmaňa. Jej manželom sa stal neskorší palatín, gróf František Vešeléni.
Vešeléniovská etuda
Svojho času Vešeléni pôsobil v službách jej otca. Pomáhal mu ubrániť Šuriansky hrad pred Turkami. Ich domovom sa okrem Šurian stal kaštieľ v Tepličke nad Váhom pri Žiline a nedobytný hrad Strečno. Keďže sa Vešeléni po svokrovej smrti stal kapitánom Fiľakova, zostávala Žofia na všetko sama a na krku mala aj starostlivosť o tri deti. Inak to mala pre odlišnosť pováh a názorov pokojná a dobrosrdečná Žofia s bohémskym bitkárom Františkom ťažké. V Šuranoch, v Tepličke nad Váhom a v okolí Strečna si získala priazeň obyvateľstva presahujúcu generácie. Bola nielen vzdelaná, empatická, ale aj rázna. Svojím charitatívnym pôsobením nepochybne prispela aj k pokojnej rekatolizácii okolia Tepličky nad Váhom. Tu založila útulok pre chudobných a nemocnicu a podporovala chod patronátnych kostolov. Teplickému farskému kostolu darovala vlastnoručne vyšívaný oltárny obrus, kňazský ornát a ďalšie predmety, ktoré sú v Kostole sv. Martina dodnes.
František Vešeléni
Neobvyklý nález
V roku 1644 vypuklo stavovské povstanie sedmohradského kniežaťa Juraja Rákociho. Žofia s deťmi opustila Tepličku nad Váhom a uchýlila sa na Strečno, kde 28. apríla 1644 zomrela. Pochovali ju do hradnej krypty, no v roku 1674 cisár Leopold I. nariadil konfiškácie, pogromy a aj vyhodenie hradu Strečno do povetria. Teplické panstvo i Strečno odňal Žofiinmu synovi Ladislavovi a odovzdal do rúk nového majiteľa J. J. Löwenburga. Jeho ľudia našli v podzemí hradnej kaplnky neporušené telo Žofie. To preniesli do Tepličky nad Váhom, kde sa od roku 1728 „tešilo“ verejnej úcte. Záujem verejnosti o Žofiu trvá dodnes. Početnými podujatiami si ju pripomínajú nielen rodné Šurany, ale i Teplička či Považské múzeum aktivitami na hrade Strečno.
BOSNIAKY
Žofia Bosniaková mala zmysel pre pravdu a cit pre spravodlivosť. Neraz sa na súdnych procesoch zastávala svojich poddaných i každého, komu sa páchala krivda. Navyše sa nielen v časoch epidémií a hladu starala o poddanské obyvateľstvo, čo bolo na tú dobu zriedkavé. Bola to žena so silným sociálnym cítením. Poskytovala pomoc núdznym, chorým, sirotám, vdovám, ale aj starým ľuďom. Hoci sama žila skromne, vyznačovala sa štedrosťou a ústretovosťou k tým, ktorí sa na ňu obrátili. Poddaným rozdávala jedlo a medzi iným aj slávny okrúhly chlieb - bosniak. V tradičných slovenských reštauráciách savňomidnes podávajú rôzne polievky, najčastejšie krémové. Úcty ľudí sa dočkala Žofia už za života. Nie nadarmo jej pririekli prezývku anjel.
Hrad Strečno
