Zaměření na oblast Blízkého východu bylo Valéru Frankovi během studií přiděleno. Dodnes to označuje za šťastný moment a tento region ho spolu s Afrikou provází celou profesní kariéru. V současnosti je ředitelem odboru Blízkého a Středního východu a Afriky na Ministerstvu zahraničních věcí a evropských záležitostí SR.
Jaké jsou vztahy Slovenska se zeměmi oblasti, kterou se zabýváte?
Snažíme sa nadväzovať na historické základy a tradičné obchodné vzťahy. V politickej oblasti môžem vzťahy označiť ako veľmi dobré a vyvážené. V ekonomickej sa nám však nie úplne darí využívať tradíciu značky Made in Czechoslovakia. Je to dané najmä tým, že štruktúra slovenskej ekonomiky sa za ostatných 30 rokov, aj vplyvom členstva v EÚ, značne zmenila. Rovnako aj Blízky a Stredný východ a severná Afrika prešli turbulenciami a zmenami. Významným medzníkom bol rok 2011 a „Arabská jar“, ktorá zmenila rozloženie síl v regióne. Ten tiež reaguje na globálne a klimatické zmeny. Jednotlivé krajiny už nechcú byť len dodávateľom ropy a plynu. Rastie záujem o diverzifikáciu ekonomiky v súlade s vlastnými záujmami. Slovensko má s diverzifikáciou ekonomiky bohaté skúsenosti, a preto vidí v regióne viacero príležitostí, na ktoré sa bude zameriavať.
O region, respektive některé jeho země, je v současné době zájem zejména v souvislosti s energetikou a nerostnými surovinami. Jsou to hlavní témata i pro váš odbor?
Krajiny regiónu považujeme za perspektívnych partnerov nielen pri zabezpečovaní dodávok energetických nosičov, ale aj v rámci spolupráce na výrobe a využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Slovenské firmy buď už využívajú dovoz energetických nosičov z týchto krajín, alebo o nich rokujú. Zároveň v kontexte už spomínaného plánu transformácie a diverzifikácie ekonomiky sú pre nás trhy v teritóriu Blízkeho východu a Afriky veľmi perspektívne tiež v oblasti priemyslu, výskumu a vývoja nových technológií, obrannej spolupráce, farmaceutického priemyslu, poľnohospodárstva a v neposlednom rade cestovného ruchu a kúpeľníctva. Veľký priestor existuje aj v oblasti chemického a ťažobného priemyslu, spolupráce v oblasti klimatických zmien, napr. v segmente nakladania s odpadmi a inteligentných riešení pre mestá. Ekonomická diplomacia sa tu zameriava na poskytovanie podpory slovenským podnikateľom pri prenikaní na nové trhy. V Afrike sa prezentujeme nielen ako partner v oblasti rozvojovej spolupráce, ale aj ako zaujímavý obchodný partner. Bilaterálne sa orientujeme na prepájanie rozvojovej spolupráce s obchodným a investičným aspektom. Prioritným zameraním sú inovácie, zelené riešenia, zdravotníctvo, obrana, ale aj poľnohospodárstvo a spracovateľský priemysel. Napríklad v Keni vidíme potenciál v oblasti dodávok energetických zariadení.
Jak byste charakterizoval priority vašeho odboru?
Prioritou odboru sú širokospektrálne dvojstranné vzťahy s krajinami regiónu Blízkeho a Stredného východu a Afriky vo všeobecnosti. Tie majú viacero rovín, a preto na ich rozvoji teritoriálny odbor spolupracuje s ďalšími špecializovanými odbormi v rámci rezortu – s medzinárodno-právnym, ekonomicko-obchodným či kultúrnym. Rezervy máme v zbližovaní na kultúrnom poli. Sieť Slovenských inštitútov by mohla v budúcnosti programovo expandovať do mimoeurópskych oblastí a do hlavných miest s bohatým diplomatickým zastúpením a širokou kultúrnou verejnosťou.
Co významného se podařilo v poslední době dohodnout?
V každej partnerskej krajine je aktuálnou prioritou niečo iné. Závisí to od aktuálnych záujmov ako Slovenska, tak danej krajiny. Obchodné dohody, najmä dohoda o podpore a ochrane investícií, musí byť navyše odsúhlasená EÚ. Je potrebné podotknúť, že príprava dohôd si v regióne Blízkeho východu a Afriky vyžaduje veľa času a trpezlivosti. Rozpracované sú viaceré dohody s krajinami Zálivu a Afriky, ale hovoriť o nich by bolo predčasné. Čo však považujem za veľký úspech v poslednom období, je projekt zameraný na vybudovanie spádového zariadenia na spracovávanie odpadu pre skupinu verejných nemocníc v Bejrúte. Projekt vznikol z iniciatívy Slovenskej republiky (ZÚ Bejrút) v spolupráci s Českom, Rakúskom (S3) a programom OSN pre životné prostredie (UNEP). Jeho realizácia bude prebiehať 36 mesiacov a náklady v celkovej výške 450 tisíc eur pokryjú štáty S3 formou finančných príspevkov. Slovensko poskytuje 150 tisíc eur z rozpočtu SlovakAid. Za koordináciu a implementáciu zodpovedá UNEP. Projekt otvoril minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Wlachovský počas návštevy Libanonu v júni 2023.
Země regionu, o kterém mluvíme, jsou nám vzdálené nejen geograficky, ale i kulturně. Má jednání s jejich zástupci svá specifika?
Áno, krajiny Blízkeho a Stredného východu a Afriky sú špecifické vo všetkých aspektoch – spoločenských, kultúrnych a náboženských. Zásadná je znalosť prostredia a cit pre miestne zvyklosti. Úspešné pôsobenie alebo rokovanie si vyžaduje prepnutie sa do miestneho myslenia. Európsky pohľad a spôsob riešenia problémov je, bohužiaľ, v drvivej väčšine prípadov skôr na škodu než na prospech. Dôležitú úlohu zohrávajú osobné kontakty a rešpekt, ktorý si človek dokáže v miestnej komunite vybudovať. Vybudovanie širokých kontaktov je preto jedným z hlavných cieľov, o ktoré by sa mal úspešný diplomat aktívne snažiť od prvej chvíle. Emailová diplomacia v tomto regióne jednoducho nefunguje.
Byl jste mimo jiné delší dobu slovenským velvyslancem v Egyptě. Jak na toto období vzpomínáte?
Na pôsobenie v Káhire spomínam veľmi dobre. Pracoval som tam celkovo 13 rokov a je to do slova a do písmena môj druhý domov. Mám tam veľké množstvo priateľov a veľmi rád sa tam vraciam. Význam Egypta najvýstižnejšie charakterizuje arabský výraz „Umm Dunja“, ktorý sa doslovne prekladá ako „Matka sveta“. Egypt je politicko-ekonomickou križovatkou Blízkeho východu a Afriky. Pre diplomata je to jednoznačne miesto, kde načerpá reálne skúsenosti, ktoré vie využiť kdekoľvek a kedykoľvek. Zároveň však musím objektívne povedať, že najmä 20-milónová Káhira nie je pre každého. Miestna mentalita, podmienky a „dopravný chaos“ je niečo, čomu sa človek musí plne prispôsobiť. Ten, kto to nedokáže, sa trápi a mal by čo najskôr odísť. Kompromis v tomto prípade neexistuje.
Vystudoval jste Státní institut mezinárodních vztahů v Moskvě, už tehdy se specializací na Blízký východ. Čím vás tento region oslovil?
Študenti MGIMO boli kádrovou rezervou Federálneho ministerstva zahraničných vecí, ktoré určovalo ich špecializáciu podľa svojich potrieb. Takže môžem len poďakovať niekomu neznámemu, kto k môjmu menu dopísal špecializáciu Blízky východ a nasmeroval môj ďalší život a kariéru týmto smerom. Čím ma oslovil región? V prvom rade svojou bezprostrednosťou, odlišným prístupom k životu a veľkou pohostinnosťou. Na rozdiel od striktnej Európy plnej príkazov a obmedzení je miestny systém otvorený a každý si v ňom môže nájsť svoju cestu. Záleží len na jeho schopnostiach a šikovnosti. Ak si človek získa rešpekt, tak má dvere otvorené takmer kamkoľvek, dokáže nájsť podporu a nadviazať priateľstvá na celý život.
CV BOX
Valér Franko (narodil se 11. prosince 1968 v Humenném) je slovenský diplomat a v současné době ředitel Odboru Blízkého a Středního východu a Afriky na Ministerstvu zahraničních věcí a evropských záležitostí SR.
V roce 1993 dostudoval Státní institut mezinárodních vztahů v Moskvě se zaměřením na Blízký východ.
Pracoval mimo jiné jako tajemník a konzul na zastupitelských úřadech v Bagdádu, Káhiře, Haagu a Teheránu, vedl oddělení boje proti terorismu. V letech 2016–2022 byl velvyslancem v Káhiře, působil rovněž jako nerezidentní velvyslanec v Saúdské Arábii, Jemenu, Súdánu a Ománu.
Ve volném čase rád čte a sportuje.
Pracovní cesta s místopředsedou vlády SR pro investice a informatiku Petra Pellegriniho v Ománu (2017)
Společná slovensko-česká recepce ke 30. výročí Sametové revoluce na ZÚ SR v Káhiře
reklama
