V diplomatických službách se chargé d’affaires Slovenské republiky v Česku Soňa Budayová pohybuje už téměř třicet let. Působila ve stálých delegacích při OSN i NATO, poznala prostředí velvyslanectví v několika zemích. Svou současnou pozici bere nejen jako další milník, ale i jako značnou výsadu.
Jste fakticky hlavou slovenského zastupitelského úřadu v Praze. Dá se říct, že tato práce je metou vašeho dosavadního diplomatického působení?
Pôsobenie na veľvyslanectve v Prahe je nielen pre mňa, ale aj pre ostatných slovenských kolegov z ambasády predovšetkým veľkou výsadou. Česko je naším najbližším susedom a krajinou, s ktorou máme výnimočné a veľmi intenzívne vzťahy. Práca slovenských diplomatov v Prahe môže pôsobiť dojmom oddychového vyslania – predsa len, ide o pôsobenie v kultúrne a jazykovo veľmi blízkej krajine. Opak je však pravdou. Naše vzťahy s Českom sú dnes výborné, čo so sebou nesie aj jedinečnú intenzitu vzťahov na všetkých úrovniach, a teda aj dôležitosť tunajšieho veľvyslanectva pre Slovensko. Takže áno, z tohto pohľadu sa dá povedať, že aktuálne vedenie zastupiteľského úradu v Prahe je cenným kariérnym míľnikom, ktorý so sebou nesie aj veľkú zodpovednosť.
Obdobnou funkci jste zastávala už ve Švýcarsku. Jak se takhle bohatý stát dívá na země jako Česko nebo Slovensko? Už nás bere jako rovnocenné partnery?
Vnímanie našich krajín zo strany Švajčiarska sa za posledné tri dekády určite zlepšilo. Ako ste však naznačili v otázke, rozdiely v životnej úrovni a ekonomickom bohatstve sú stále viditeľné. Na druhej strane majú obe naše krajiny čo ponúknuť a dnes si to uvedomujú aj Švajčiari.
A jak vnímá Slovensko Českou republiku?
Povedala by som, že Slovensko sa na Česko vždy pozeralo skôr ako na staršieho brata. Tak ako to už býva v súrodeneckých vzťahoch, mladší súrodenci sa chcú často od tých starších odlíšiť a nebyť v ich tieni. My sme si týmto obdobím prešli pred tridsiatimi rokmi a dnes sú naše vzťahy najlepšie, aké kedy boli. Sú oblasti, v ktorých pre nás Česko môže byť a určite aj je vzorom, no snažíme sa inšpirovať aj inde. Na druhej strane verím, že napriek tomu, že Slovensko malo ako mladý štát v porovnaní s Českom objektívne horšiu štartovaciu čiaru, nájdu sa dnes aj také oblasti, v ktorých sa Česko môže inšpirovať u nás.
Nový český velvyslanec na Slovensku Rudolf Jindrák chce česko-slovenským vztahům vrátit mimořádnost, kterou měly po roce 2000. V čem by podle vás bylo vhodné je posílit?
Posilňovanie spolupráce v konkrétnych oblastiach je určite dôležité, no prioritne by sme sa mali snažiť o to, aby naše vzťahy neskĺzli do roviny automatickosti. Vzťah Slovenska a Česka je v mnohých ohľadoch svetovým unikátom. Jedinečná je nielen naša história spoločného štátu a jeho pokojného rozdelenia, ale aj kultúrna a jazyková blízkosť a úzke väzby ako na politickej, tak na medziľudskej úrovni. Z dobrých vzájomných vzťahov môžu obe naše krajiny jedine profitovať, no ako na každom vzťahu je potrebné na ňom pracovať. Dnes napríklad u mladšej generácie, ktorá nezažila Československo, vidíme, že sa postupne vytráca jazyková blízkosť, ktorú my starší považujeme za úplne samozrejmú. Určite by nebolo dobré, aby sme spolu v budúcnosti komunikovali prostredníctvom tlmočníkov či v angličtine. Aj preto je utužovanie vzťahov a posilňovanie záujmu jeden o druhého našou dôležitou úlohou. V tom sa s pánom veľvyslancom Jindrákom jednoznačne zhodujeme.
Máte pocit, že naše vztahy změnila ruská agrese proti Ukrajině?
Nepochybne nás ešte viac zomkla. To, že Rusko napadlo suverénny štát v našom susedstve a do Európy opäť prinieslo ničivú vojnu, bolo pre nás studenou sprchou, ktorá väčšmi stmelila nielen Česko a Slovensko, ale do veľkej miery aj Európsku úniu a transatlantické spoločenstvo. Česko-slovenskú spoluprácu sme vedeli rýchlo posilniť tam, kde si to nové okolnosti vyžadovali. Nielen pri politických otázkach a pri presadzovaní spoločných pozícií v reakcii na ruskú agresiu. Významne sme napríklad posilnili spoluprácu v obrannej oblasti. Česko v minulom roku prevzalo velenie mnohonárodnej bojovej skupiny na Slovensku, ktorej úlohou je posilňovať bezpečnosť na východnom krídle NATO, čo si, samozrejme, veľmi vážime.
Má slovenská ambasáda nějaký odhad, kolik v Česku žije lidí, kteří se narodili na Slovensku? Může to být víc než milion, jak se někdy uvádí?
Slováci sú podľa údajov z posledného sčítania obyvateľstva najväčšou národnostnou menšinou v Česku. Takýchto krajanov, ktorí majú české občianstvo a zároveň sa hlásia k slovenskej národnosti, je dnes v Česku zhruba 150 tisíc. Okrem nich žije v Česku, najmä kvôli práci, ďalších približne 215 tisíc Slovákov a tiež okolo 22 tisíc slovenských študentov. To je spolu pomerne veľké číslo, no myslím, že jeden milión je prehnaný údaj.
Hodně mladých Slováků studovalo a studuje na českých vysokých školách. Je to pro Slovensko plus, nebo to bere trošku jako „intelektuální pouštění žilou“?
Tento fenomén si, samozrejme, veľmi dobre uvedomujeme. Do zahraničia, vrátane Česka, odchádzajú talentovaní študenti, o ktorých majú univerzity záujem. Na druhej strane je určite vítané, keď študenti nadobudnú skúsenosti so životom a štúdiom mimo vlastnej krajiny. Slovensko však okrem zvyšovania atraktivity našich univerzít potrebuje zapracovať na tom, aby vedelo absolventov zahraničných škôl prilákať naspäť domov.
Které místo v Praze a Česku vůbec jste si nejvíc oblíbila?
Do Prahy som sa občas vybrala ešte ako študentka a pamätám si, že toto mesto malo pre mňa vždy silné čaro. Asi málokomu Praha neprirastie k srdcu, takže som skutočne rada, že tu môžem stráviť niekoľko rokov života a dôkladnejšie spoznať nielen hlavné mesto, ale aj ďalšie časti Česka. Pri našom kočovnom živote sa totiž často stáva, že na cestovanie po najbližšom regióne nemáme toľko priestoru, ak v susedných krajinách práve nepracujeme. Preto teraz tak trochu dobieham zameškané. V Prahe mám veľmi rada atmosféru Starého Mesta a okrem nej ma, asi neprekvapivo, nadchol napríklad Český Krumlov.
Máte v oblibě českou gastronomickou klasiku jako vepřo-knedlo-zelo s plzeňským, nebo upřednostňujete nějaká postavě a zdraví přívětivější česká jídla?
Českej klasike s dobrým pivom, samozrejme, z času na čas neodolám, no priznám sa, že vyložene zdravšiu časť tradičnej českej kuchyne ešte asi musím objaviť. Páči sa mi však viacero projektov mladých českých kuchárov v Prahe aj mimo nej, ktorí si často priniesli skúsenosti zo zahraničia, majú vlastný štýl a české jedlá sa neboja poňať modernejším spôsobom.
Autor je evropským editorem Deníku
CV
Soňa Budayová (narodila se v listopadu 1962) je slovenskou chargé d’affaires v Česku.
Vystudovala Filozofickou a poté i Právnickou fakultu Univerzity Komenského v Bratislavě.
V roce 1994 nastoupila na ministerstvo zahraničí a už po dvou letech byla delegována na Velvyslanectví SR ve Finsku.
Od roku 2011 pracovala na ministerstvu zahraničí: rok coby náměstkyně pro EU, pak čtyři roky v Bruselu ve stálé delegaci SR při NATO, rok jako náměstkyně pro OSN a nakonec v období 2008–2012 ve stálé delegaci při OSN v Ženevě.
V následujících letech působila pod hlavičkou resortu mj. na velvyslanectví v Malajsii, Kuvajtu či Švýcarsku.
V září 2021 nastoupila na slovenské velvyslanectví v Praze a po roce byla pověřena jeho vedením.
S českým prezidentem Petrem Pavlem a jeho manželkou Evou.
Se slovenským exministrem zahraničních věcí Rastislavem Káčerem.
ad
