Okrem pandémie, ktorá zasiahla celý svet, na Slovensku bojujeme aj s pandémiou volebných výsledkov. Voľby dopadli inak, ako si mnohí predstavovali. Niektorí významní propagandisti, vydávajúci sa za mienkotvorné osobnosti, rozpútali kampaň proti premiérovi, akú Slovensko vo svojej histórii doteraz nezažilo.
Treba priznať, že premiér im to svojimi prekvapivými a často neobvyklými nápadmi a reakciami často veľmi uľahčoval a uľahčuje. Kritika moci, najmä na tom najvyššom poschodí, je potrebná a užitočná. Nemala by však používať argumenty prízemia či suterénu, akými sú polopravdy, demagógia a lži. Nevypočítateľnosť a zákernosť sú dominantné vlastnosti tejto pandémie a nie je správne tieto vlastnosti pripisovať vládam, ktoré s pandémiou viac-menej neúspešne bojujú prakticky všade.
Unesený štát
Slovensko sa vďaka trom vládam pod vedením Roberta Fica dostalo do kategórie „unesený štát“. Unesený štát so všetkým, čo k tomu patrí. Únos osoby je považovaný za závažný trestný čin. Únoscovia štátu, Fico a jeho odchovanec a spolupáchateľ Pellegrini, sú však stále na slobode a v prestrojení za štandardných politikov sa dožadujú predčasných volieb. Zbierajú podpisy pod petíciu za referendum za predčasné voľby. Otázka v referende podľa mnohých serióznych ústavných právnikov nie je v súlade s ústavou, pretože sa týka skrátenia volebného obdobia. Pre týchto „politikov“ sú predčasné voľby existenčne dôležité. Tlak oligarchov, ktorí týchto politikov vytvorili, riadili a profitovali z nich, je obrovský. V hre sú peniaze zo štátneho rozpočtu, na ktorom dlhé roky parazitovali, a reálna hrozba kriminálu pre nich ako aj pre politické bábky, s ktorými sa pohrávali.
Chaos vďaka „polemike“
Vládna koalícia je vytvorená zo štyroch dosť rôznorodých a nie príliš štandardných strán, lebo tak rozhodli voliči. V koalícii sú vždy problémy, ale doteraz som sa nestretol s tým, aby člen vlády bezprostredne po zasadnutí zvolal tlačovku, na ktorej by verejne kritizoval rozhodnutia vlády, ktorej je integrálnou súčasťou. Som presvedčený, že po tejto tlačovke mal byť okamžite odvolaný. Koaličný partner v aktívnej opozícii je silná káva aj pre Slovensko. Vyhlasuje sa za liberála, aj keď v európskom kontexte to tak zďaleka nie je. Presadzuje rekonštrukciu vlády, hlavne výmenu premiéra, a súčasne tvrdí, že si rozhodne neželá predčasné voľby. To je samo o sebe pozoruhodné. Tvrdí to zrejme najmä preto, že pred desiatimi rokmi sa mu už raz podarilo vysloviť nedôveru vlastnej vláde a vyvolať predčasné voľby. Jeho opozičná rétorika mu v prieskumoch zdvojnásobila čísla volebných výsledkov zo šiestich na trinásť percent. Presne toľko má aj poslancov v súčasnom parlamente. S takýmto poslaneckým potenciálom verejne žiadať demisiu premiéra vlastnej vlády nesvedčí o konzistentnom myslení. Tento opozičný postoj jedného koaličného partnera prerástol do verejnej diskusie všetkých koaličných partnerov vrátane prezidentky a prakticky celej verejnosti. Táto verejná polemika mala rozhodne zostať za zatvorenými dverami! Bohužiaľ, nestalo sa a táto „polemika“ spôsobuje v krajine nevídaný chaos. Súčasne sa pandémia hyenistickým spôsobom zneužíva na politický boj, čo má devastačný vplyv na celú spoločnosť.
Rešpektovať voľby
Vidím len jedno správne východisko. Predovšetkým rešpektovať výsledky volieb. Štyri politické zoskupenia, ktoré vytvorili koalíciu, musia zmeniť pravidlá vzájomnej komunikácie. Musia prekonať politické rozdiely a realizovať vládny program, na ktorom sa predsa dohodli. Rozdiel politickej sily medzi týmito štyrmi stranami je priepastný. Najsilnejšia z nich má 53 poslancov a zvyšné tri dokopy 42. Spolu majú v 150 člennom parlamente ústavnú väčšinu. Napriek týmto rozdielom politickej váhy by mali hľadať cestu partnerskej spolupráce. Autoritárstvo na jednej strane či hystéria plynúca z pocitov menejcennosti na strane druhej môžu zničiť šancu na zmenu, ktorá je potrebná a doslova nevyhnutná. Akákoľvek iná alternatíva, ktorá by mohla vzniknúť z nezmyselných predčasných volieb, je horšia alebo katastrofálna. Táto alternatíva by mala za následok politickú smrť súčasných vládnych strán a Slovensko by znovu nadlho uvrhla do rúk cynických obchodníkov, pokrytcov a politických podvodníkov.
O AUTOROVI
Milan Kňažko (narodil se 28. srpna 1945 v Horných Plachtinciach) je slovenský herec, ale v minulosti byl i spoluzakladatelem VPN a HZDS, ministrem zahraničí Slovenska, místopředsedou slovenské vlády, ministrem kultury Slovenska a ředitelem televize JOJ.
V letech 1970–1971 byl členem Činoherního souboru Divadelního studia. Od roku 1971 byl členem Nové scény a od roku 1985 do roku 1989 členem činoherního souboru SND.
#Do politiky vstoupil hned v listopadu 1989. Opustil ji o 13 let později.
#V roce 2016 obdržel českou Cenu Thálie.
Ovládá češtinu, ruštinu, angličtinu, francouzštinu.
Je potřetí ženatý, má tři syny.
Předseda hnutí OĽaNO a slovenský premiér Igor Matovič během parlamentních voleb v roce 2020.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
