Róbert Púci byl zastáncem Roberta Fica a jeho strany SMER. Před šesti lety se s ní ale rozešel a vstoupil do strany HLAS – sociálna demokracia. Na slovenské politické scéně je čtrnáct let, zachovává si ale zdravý odstup. „Keď sa stanete poslancom či dokonca ministrom, zrazu je s vami každý kamarát – aj tí, ktorých ste roky nevideli. Raz však poslancom nebudete. Preto je dôležité snažiť sa držať pri zemi,“ říká.
Porozumění mezi současnou slovenskou koalicí a opozicí se poslední rok hledá stále obtížněji – alespoň to tak navenek působí. Co momentálně považujete za nejdůležitější téma, na kterém by měla panovat shoda a o kterém by obě strany měly mluvit?
Máte pravdu, tá spolupráca sa skutočne hľadá ťažko. Keď si pozriete aktivity našej opozície, zistíte, že sa zredukovali len na naťahovanie času v pléne rokovacej sály a na odvolávania ministrov. Považujem to za malosť tých politikov. Všetci by sme si mali uvedomovať, že si nás ľudia zvolili na riadenie štátu na volebné obdobie – teda štyri roky. No veľa z projektov, ktoré robíme, ďaleko presahuje túto dobu. Napríklad výstavba nemocníc je dôležitá téma, kde by mala byť zhoda naprieč politickým spektrom. Nemôže nová vláda vždy začať stavať odznova na inom mieste, pretože tak sa pacienti nikdy nedočkajú ničoho.
Dá se říct, že máte shodu alespoň v rámci HLASu, nebo cítíte někdy i tady zásadní rozpory?
Hovorí sa, že v jednote je sila a pri politickej strane to platí dvojnásobne. Samozrejme, že sa medzi nami nájdu rozdiely, no ak vás spája spoločný cieľ, idú bokom. U nás je silným spojovacím prvkom jednotná vízia silného Slovenska, kde sa ľuďom dobre žije – od ich narodenia až po dôstojnú starobu. I keď pre férovosť musím priznať, že to nebolo vždy ružové. Do parlamentu sa na našej kandidátke dostali aj ľudia, ktorí mali svoje hodnoty pokrútené a išlo im primárne o vlastné obohatenie. Ani jeden z nich už nie je súčasťou našej strany. My sme sa poučili a pokračujeme ďalej v našej práci pre ľudí.
Ve státech EU začal platit migrační pakt o ochraně hranic, pro jednotlivé země to ale v praxi znamená různá opatření. Slovensko se k němu od začátku stavělo zdrženlivě a kriticky, jak bude teď podle vás vypadat jeho naplňování ve slovenské praxi?
Migrácia je pre nás v HLAS-e citlivá téma v tom správnom zmysle slova. Berieme ju vážne, nechceme populizmus ani paniku, ale žiadame rešpektovanie suverenity členských štátov. K implementácii migračného paktu sú rokovania s členskými krajinami EÚ, na ktorých sa Slovensko zúčastňuje. Buduje partnerstvá s okolitými krajinami, ktoré sú v podobnej situácii ako my. Netreba totiž zabúdať, že Slovensko nie je krajinou prvého vstupu migrantov do EÚ a nie je ani ich cieľovou destináciou. Sme len tranzitná krajina. V praxi to znamená, že sa sústredíme na ochranu našich hraníc. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pokračuje v modernizácii bezpečnostných zložiek vrátane vybavenia novej techniky pre políciu a hasičov pri ochrane štátnych hraníc. To je cesta, ktorú podporujeme – investovať do reálnej ochrany, nie do platenia pokút Bruselu.
Na návštěvě Východoslovenských folklorních slavností.
Na politické scéně působíte čtrnáct let. Vnímáte dnes politiku a poslanecké možnosti jinak než na začátku? Bez iluzí, tedy jako umění možného?
Každý, kto pracuje v politike, vám povie, že je to jedno z najnáročnejších pracovných prostredí. No zvonka to tak nie vždy vyzerá, pretože človek vidí už len tú pozlátku. Obzvlášť teda, keď politici pracujú, ako majú, a nevynášajú svoje vnútrokoaličné rozbroje na verejnosť – tak ako to robili bývalé vlády Matoviča. Zažil som však aj ľudí, ktorí sa nechali politickým životom zomlieť. Keď sa stanete poslancom či dokonca ministrom, zrazu s vami je každý kamarát. Aj tí, ktorých ste roky nevideli. Stále vám zvoní telefón, ľudia vám dávajú pocit dôležitosti... Je dôležité snažiť sa napriek tomu „držať pri zemi“, pretože raz už nebudete poslancom a aj ten telefón prestane zvoniť. Poznám ľudí, ktorí nezvládli vôbec dobre tento prechod z politiky do civilu. Ja si myslím, že sa mi tie roky darí držať zdravý prístup k práci.
Regiony jsou u vás stále ve stínu větších měst. Vy sám pocházíte z Trebišova, tedy košického kraje. Co by pro regiony měla slovenská vláda prioritně udělat?
Je to pomerne komplexná otázka, pretože na rozvoj regiónov musíte mať aj funkčné samosprávy, aj dobre nastavené celoštátne opatrenia. Pri Trebišove je to napríklad spustenie Centra zdieľaných služieb, ktoré sme minulý rok otvárali. Starostovia a primátori si tam môžu „požičať“ projektantov, mzdárov a ďalších odborných zamestnancov, ktorých nedokážu u seba naplno využiť, a šetria tak časť svojho rozpočtu na iné projekty. Máme však spustené aj projekty ako napríklad „Práca namiesto dávok“ či „Bez školy nebudú dávky“, ktoré si kladú za cieľ dostať čo najviac práceschopných ľudí do práce a ich deti do školy, aby mali lepšiu budúcnosť oni, aj naša krajina.
Autorka je redaktorkou Deníku
Relaxace
Kde a jak Róbert Púci dobíjí energii? „Letá väčšinou trávim na rôznych obecných podujatiach, väčšinou na východnom Slovensku,“ říká. „Leto je skvelá príležitosť stretnúť sa s ľuďmi, pozhovárať sa o tom, ako sa im žije, a celkovo získať spätnú väzbu priamo od ľudí na opatrenia, ktoré sme prijali. Oddychovať sa snažím aj priebežne cez rok, najlepšie dlhšou prechádzkou v lese.“
CV BOX
Róbert Púci (narodil se 13. června 1973 v Trebišově) je poslanec Národní rady Slovenské republiky.
Vystudoval Slovenskou zemědělskou univerzitu v Nitře.
Poslancem je od roku 2012, je předsedou hospodářského výboru.
Do roku 2020 byl členem strany SMER-sociálna demokracia. Po rozkolu ve straně v roce 2020 SMER opustil a vstoupil do strany HLAS-sociálna demokracia, kde je členem předsednictva.
reklama
