Do vysoké politiky vstoupil současný místopředseda strany HLAS-SD Richard Raši před sedmnácti lety, kdy byl jmenován ministrem zdravotnictví. A už ji v podstatě neopustil. Byl poslancem a dvakrát ministrem investic, regionálního rozvoje a informatizace. Od letošního března je předsedou parlamentu a na svou první zahraniční cestu z titulu této funkce zamířil počátkem května do Česka.
Stal jste se po prezidentovi druhým nejvyšším ústavním činitelem Slovenska. Máte podobný cíl jako bývalý předseda vaší strany Peter Pellegrini, tedy postupně uklidnit politicky rozvášněnou situaci na Slovensku?
Politická situácia na Slovensku je komplikovaná, pretože v národnej rade nie sú len poslanci, ktorým záleží na práci pre ľudí, ale aj poslanci, ktorí si svoju politickú kariéru postavili na akejsi nepodarenej reality šou a ktorí sa držia hesla – čím horšie pre Slovensko, tým lepšie pre nich. Ich jediným cieľom je dostať sa do médií za každú cenu, často klamú, zavádzajú a kritizujú to, čo robili sami, keď boli vo vláde. Verím však, že ľudia vidia, kto prináša skutočné riešenia a kto len za každú cenu robí zle. Hneď po svojom nástupe som však všetkým poslancom, ktorí majú záujem o konštruktívny dialóg a o to, aby sa ľuďom lepšie žilo, podal pomocnú ruku, Povedal som, že dvere mojej kancelárie budú otvorené pre všetkých poslancov, či sú koaliční, alebo opoziční, ak prídu s návrhmi, ktoré sú realizovateľné a pomôžu zlepšiť život ľudí na Slovensku. Musím pripomenúť, že tí, ktorí tu vládli v rokoch 2020 – 2023, zanechali za sebou rekordný dlh vo výške 24 miliárd eur. To je takmer 1 400 eur na každého občana ročne vrátane seniorov a novorodencov. A tento dlh musíme splatiť. Opozícia sa tvári, že jej sa to netýka, ale je to práve Matovič, Heger, Gröhling, ale aj poslanci za KDH a PS, ktorí sa na týchto vládach podieľali, a na to nesmieme zabúdať.
Předtím, než jste se stal šéfem parlamentu, jste byl ministrem investic a měl na starosti evropské fondy. Bylo i pro vás příkladem v čerpání eurofondů Polsko? A co dělají Poláci lépe než Češi a Slováci, že mají v investování evropských peněz tak viditelné výsledky?
Poliaci majú iný systém čerpania eurofondov. Majú vyššiu spoluúčasť a viac peňazí sa dostáva do regiónov. Naše obce by však spoluúčasť vo výške 30 až 40 % na projektoch nezvládli. Keď sme nastúpili, namiesto rozbehnutého nového programového obdobia nás čakala hotová katastrofa. Vypísaných bolo 27 výziev, uzavretých bolo 5 zmlúv a po 34 mesiacoch programového obdobia, čo sú takmer tri roky, nebolo vyčerpané ani euro. A navyše sme mali dve miliardy nedočerpané z predchádzajúceho programového obdobia. My sme to však zvládli. Predchádzajúce programové obdobie sme dočerpali a paralelne sme naštartovali to nové. Keď sme odchádzali, vo výzvach už boli tri štvrtiny alokácie, podpísaných sme mali 1 400 zmlúv a čerpanie bolo na úrovni 707 miliónov. Keby naši nástupcovia pokračovali naším tempom, do konca tohto roku by mohlo stúpnuť na dve miliardy. Verím, že sa im to podarí a nebudú sa na nič vyhovárať.
Byla po slovenských parlamentních volbách nějaká chvíle, kdy jste i vy osobně váhal, zda vytvořit vládu s Progresivním Slovenskem, nebo pro vás volba jít se stranami SMER-SD a SNS byla jasná od začátku?
Hoci médiá túto alternatívu presadzovali a tlačili nás do nej, ja som ju reálne nevidel. Progresívne Slovensko je marketingová strana bez akýchkoľvek skúseností s riadením štátu, niečo podobné, ako bolo Matovičovo OĽaNO. Je to strana, ktorá má plné ústa demokracie, ale jej čelní predstavitelia netušia, čo to demokracia znamená. Poviem vám aj konkrétny príklad. Keď bolo jasné, kto zloží novú vládu, oni organizovali protesty na námestiach proti výsledku demokratických volieb. Ľudia si demokraticky vybrali a oni sa s tým nevedeli vyrovnať. Toto demokracia nie je. Žiadna koalícia nie je ideálna. Ale tá, ktorá je teraz, napriek problémom, je jediné riešenie, ktoré môže Slovensko posúvať dopredu.
V evropském srovnání se příjmy slovenských občanů propadají. Jak to v dohledné době zlepšit?
Práve naopak, príjmy Slovákov rastú, ale, žiaľ, rastú aj ich výdavky. Museli sme zaviesť nepopulárnu transakčnú daň, ale to nie je naša daň, je to daň za vládnutie Matoviča, jeho pobočníka Hegera a progresívneho úradníckeho premiéra Ódora, pretože keby sme ju nezaviedli, museli by sme zrušiť 13. dôchodky alebo iné sociálne výhody. A ako sociálni demokrati toto nikdy nemôžeme urobiť a ani nechceme, preto sme hľadali spôsob, ako udržať štátny rozpočet a zároveň nesťažiť život sociálne najslabším. V strane HLAS sme ľuďom sľúbili 13. dôchodky. Tento sľub sme splnili hneď po voľbách. Sľúbili sme im silný štát. Vytlačili sme z krajiny nelegálnych migrantov, o ktorých nám dnešný europoslanec Progresívneho Slovenska a bývalý premiér Ódor hovoril, že si na nich musíme zvyknúť. Ja som mal vo vláde predtým, ako som sa stal predsedom parlamentu, na starosti regionálny rozvoj a eurofondy a v tejto oblasti sme za 17 mesiacov splnili takmer celé programové vyhlásenie vlády.
Vztahy s Českem na nejvyšší úrovni se dostaly do krize. Máte ambici je na úrovni spolupráce parlamentů opět rozhýbat?
Ak chcete s niekým spolupracovať, musia to chcieť obe strany. Aktuálna česká vláda, a to si musíme povedať otvorene, je bližšia našej opozícii ako koalícii a keď sa rozhodla vzťahy na najvyššej úrovni obmedziť, my toto rozhodnutie musíme rešpektovať. Bilaterálne vzťahy na úrovni ministerstiev však fungujú výborne a ja urobím všetko pre to, aby rovnako fungovali aj na parlamentnej úrovni. Aj preto moja prvá zahraničná cesta povedie do Českej republiky.
Richard Raši se svou maminkou.
Stýská se vám v Bratislavě po východě Slovenska? Jak často se do rodných Košic dostanete?
Som hrdý Košičan a už roky, čo pôsobím v Bratislave, chodím domov takmer každý víkend. V Košiciach mám rodinu, mamu, množstvo priateľov. Obe tieto slovenské metropoly, hoci sú vzdialené stovky kilometrov, majú mestskú mentalitu, ľuďom sa tu dobre žije, majú všetko, čo potrebujú a pozerajú sa na svet inak ako ľudia z vidieka. My ako politici, ktorí stoja na čele Slovenska, musíme zabezpečiť, aby sa všetkým ľuďom, bez ohľadu na to, či žijú v Bratislave, Košiciach alebo Snine, Čiernej nad Tisou, alebo v Kútoch či Skalitom, žilo rovnako, aby mali od štátu rovnako kvalitné služby ako zdravotníctvo, sociálne výhody a podobne.
Před vstupem do politiky jste byl mnoho let lékařem, a pak dokonce ředitelem jedné z klíčových slovenských nemocnic. Jak se z tohoto pohledu díváte na roky covidu na Slovensku? Udělal byste něco zásadně jinak než tehdejší vláda?
Inak by som urobil všetko. Pomôžem si analýzou bývalého ministra zdravotníctva Zajaca a jeho tímu, ktorý nie je fanúšikom našej vlády, že vinou zlého riadenia pandémie počas vlád Matoviča a Hegera zbytočne umrelo viac ako 20 000 ľudí. To hovorí za všetko. Ako lekár som nielen počas pandémie, ale aj pred ňou a tiež po nej tvrdil, že opatrenia sa musia prijímať na základe vedeckých poznatkov a nie podľa toho, ako sa im zazdá. Všetci si pamätáme, ako v najväčších mrazoch Matovič vyhnal ľudí na zbytočné celoslovenské celoplošné testovanie, kde sa tisíce ľudí nakazili, ako seniorom nedovolil chodiť do obchodov, ako štát nebol schopný zabezpečiť vakcíny, ako sem dovliekol neschválenú vakcínu Sputnik a najmä ako vyhadzoval miliardy eur na zbytočnosti. Preto som presvedčený, že ak by sa ešte raz vrátili do vlády ľudia, ktorí nám tu vládli počas kovidu, bola by to pre Slovensko katastrofa.
Autor je evropským editorem Deníku
CV BOX
Richard Raši (narodil se 2. dubna 1971 v Košicích) je od konce března 2025 předsedou Národní rady Slovenské republiky a místopředsedou strany HLAS-SD.
V roce 1995 dokončil studium všeobecného lékařství na Lékařské fakultě Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košicích, absolvoval také atestaci z chirurgie 1. stupně a speciální zkoušku z úrazové chirurgie. Na Slovenské zdravotnické univerzitě v Bratislavě získal v roce 2004 titul Master of Public Health. V roce 2010 pak ukončil doktorandské studium na Technické univerzitě v Košicích a získal titul PhD.
Od roku 1995 pracoval na Klinice úrazové chirurgie ve Fakultní nemocnici L. Pasteura v Košicích, kde od roku 2004 působil jako náměstek pro léčebně-preventivní péči. V březnu 2007 byl jmenován ředitelem Fakultní nemocnice s poliklinikou v Bratislavě.
V letech 2007–2020 byl členem strany SMER-SD, poté však přešel do strany HLAS-SD.
Od roku 2010 byl osm let primátorem Košic a od roku 2008 dva roky ministrem zdravotnictví. Dvakrát (v letech 2018–2020 a 2023 – březen 2025) byl také ministrem investic, regionálního rozvoje a informatizace.
Je ženatý, má tři dcery.
