Slovenské předsednictví V4, situace s migranty v Ceutě, podzimní volby – to vše byly body pro povídání s předsedou slovenské Národní rady Richardem Rašim (HLAS-SD). Dostalo se ale i na odlehčenější a osobnejší témata. „Čím je človek starší a čím rýchlejšie žije, tým viac si uvedomuje hodnotu miest, ku ktorým ho neviaže funkcia ani práca, ale vlastný príbeh,“ řekl mi mimo jiné.
K jakému místu máte nejblíž?
Takým miestom je pre mňa jednoznačne Liptov, predovšetkým Liptovský Mikuláš a Jasná. Mám s nimi spojenú veľkú časť svojho detstva, pretože som tam chodieval k starej mame prakticky každé leto aj každú zimu. Sú to presne tie spomienky, ktoré si človek nesie celý život – prázdniny, rodina, hory a pocit, že máte pred sebou celé dni, počas ktorých nemusíte nič riešiť. V zime k tomu neodmysliteľne patrilo lyžovanie v Jasnej.
Je pravda, že jste kdysi o prázdninách sjížděl české řeky?
Jasné, aj takéto prázdniny som zažil. Niekoľko rokov sme s priateľmi z Prahy chodievali splavovať české rieky, najčastejšie Vltavu. A bolo to presne také vodáctvo, aké si pod tým asi každý predstaví. Celý deň na vode, večer vodácky kemp, prespávanie v stanoch a predovšetkým veľa času s priateľmi.
V červnu jste v Praze společně s členy české vlády jednali o prioritách slovenského předsednictví ve V4. K čemu jste dospěli?
V Prahe sme sa zhodli predovšetkým na tom, že Vyšehradská štvorka má zmysel vtedy, keď prináša konkrétne výsledky pre občanov našich krajín. Slovensko prevzalo predsedníctvo 1. júla 2026 a našou ambíciou je vrátiť V4 práve k praktickej regionálnej spolupráci, k témam, pri ktorých máme spoločné záujmy a pri ktorých dokážeme byť v Európe silnejší, keď hovoríme spoločným hlasom. Oficiálnym cieľom slovenského predsedníctva je prispieť k silnejšej, bezpečnejšej a konkurencieschopnejšej Európe. S českými partnermi sme už v Prahe identifikovali niekoľko veľmi konkrétnych oblastí. Prvou je energetická bezpečnosť a dostupné ceny energií. Slovensko aj Česko sú priemyselné krajiny, preto máme spoločný záujem na rozvoji jadrovej energetiky a na tom, aby európske klimatické opatrenia nepoškodzovali naše domácnosti a konkurencieschopnosť nášho priemyslu. Aj preto sme hovorili o ETS2 či o zákaze predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Druhou veľkou témou sú európske peniaze po roku 2027. Pripravuje sa nový viacročný rozpočet Európskej únie na roky 2028 až 2034 a krajiny V4 majú spoločný záujem koordinovať svoje postoje tak, aby naše regióny, infraštruktúra, zdravotníctvo či hospodárstvo mali pri rozdeľovaní budúcich európskych zdrojov silné postavenie. S českou stranou sme sa preto dohodli na koordinácii už pri príprave nových eurofondov. A mne osobne záleží ešte na jednej oblasti – na mladých ľuďoch. Preto sme sa s predsedom Poslaneckej snemovne Tomiom Okamurom dohodli na pravidelných študentských stážach medzi našimi parlamentmi, podporujeme spoluprácu modelových parlamentov a pripravujeme aj formát V4 Youth. Ak má mať Vyšehrad budúcnosť, nemôže byť iba projektom politikov. Musí mať význam aj pre generáciu, ktorá bude o desať či dvadsať rokov naše krajiny viesť. Jednou vetou: chceme menej deklarácií a viac praktickej spolupráce – v energetike, ekonomike, konkurencieschopnosti a pri vytváraní príležitostí pre mladú generáciu.
Významným výsledkem vašeho jednání je podpis Memoranda o porozumění a zřízení Ceny za česko-slovenskou vzájemnost. Komu je tato cena určená?
Cena za česko-slovenskú vzájomnosť je pre mňa predovšetkým spôsob, ako naše výnimočné vzťahy pretaviť do niečoho konkrétneho a zároveň ich preniesť do budúcnosti. S Tomiom Okamurom sme v Prahe podpísali memorandum, ktorým sme túto cenu oficiálne zriadili. Je určená osobnostiam, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj vzťahov medzi Slovenskom a Českom, či už v kultúre, vo vede, v diplomacii alebo vo verejnom živote. Odovzdávať sa bude každoročne, striedavo na Slovensku a v Česku. A páči sa mi na nej ešte jeden princíp. Slovenská strana nebude oceňovať Slováka a česká Čecha. Bude to naopak. Má to svoju symboliku. Chceme sa totiž pozrieť na našich susedov ich očami a povedať: tohto človeka si vážime za to, čo urobil pre naše spoločné vzťahy.
Jedním z témat, jež rezonují západní Evropou, je nekontrolovatelná migrace v Ceutě. Co by měla EU udělat, aby takovým událostem předešla?
Takéto udalosti reálne testujú pripravenosť, obranyschopnosť a schopnosť spolupráce celej Európskej únie. Ceuta je svojím spôsobom skúškou. Ukázala slabé miesta v ochrane vonkajších hraníc EÚ a nevyhnutnosť venovať väčšiu pozornosť téme nelegálnej migrácie, pretože to je téma, ktorá tak ľahko nepominie. Slabín súčasného európskeho prístupu je hneď niekoľko a na rokovaní ministrov vnútra jednotlivých členských krajín ich pomenoval aj náš minister vnútra Matúš Šutaj Eštok – nejasné pravidlá a nejednotná komunikácia, nedostatočne efektívna návratová politika, slabý boj proti prevádzačským sieťam, chýbajúce systémy včasného varovania a vysoká závislosť od spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitu. Z toho vyplýva aj riešenie. Absolútne základným opatrením musí byť dôsledná fyzická ochrana vonkajších hraníc. Zároveň s ňou je nevyhnutná aj funkčná návratová politika. Ak sa nelegálny vstup do krajiny nekončí návratom do domovskej krajiny, prevádzači to okamžite berú ako ich úspech. Po tretie je potrebné sa zamerať na tvrdý boj proti prevádzačským a pašeráckym sieťam vrátane sledovania toho, akú úlohu zohrávajú sociálne siete pri organizovaní migračných trás. Slovensko presadzuje presne toto už dlhodobo. Som rád, že po udalostiach v Ceute začala mať podobný názor aj Európska komisia. O tom, kto vstúpi do Európy, musia rozhodovať členské štáty. Nie prevádzači.
Blíží se komunální a krajské volby, co byste si do nich přál?
Ako predseda národnej rady som komunálne a župné voľby vyhlásil na sobotu 24. októbra 2026. Prial by som si v nich dve veci. Po prvé, slušnú kampaň. Sám som bol dve volebné obdobia primátorom Košíc a viem, že samospráva nie je o ideológii. Je o každodennom živote od cesty pred domom až po župnú nemocnicu. Ľudia v týchto voľbách rozhodujú o mieste, kde žijú. Nech teda kandidáti súťažia tým, čo reálne urobili, nie tým, kto hlasnejšie kričí. Zároveň by som si prial, aby sa do tohto súboja čo najmenej zaťahovala veľká politika. Keď sa to stane, kampaň sa zmení na boj proti niekomu, nie za niečo. Stratia sa výsledky, stratia sa reálne témy a doplatia na to ľudia v mestách a obciach. Po druhé, silný hlas pre regióny. Slovensko sa nemôže rozvíjať len z Bratislavy. Silné regióny potrebujú silných predstaviteľov, ktorí poznajú ich potreby a dokážu ich presadzovať. Preto si prajem primátorov, starostov a županov, ktorí budú za svoje mestá a kraje sebavedomo vyjednávať. A my im na to budeme v parlamente vytvárať podmienky.
CV BOX
Richard Raši (narodil se 2. dubna 1971 v Košicích) je od konce března 2025 předsedou Národní rady Slovenské republiky a místopředsedou strany HLAS-SD.
V roce 1995 dokončil studium všeobecného lékařství na Lékařské fakultě Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košicích, absolvoval také atestaci z chirurgie 1. stupně a speciální zkoušku z úrazové chirurgie. Na Slovenské zdravotnické univerzitě v Bratislavě získal v roce 2004 titul Master of Public Health. V roce 2010 pak ukončil doktorandské studium na Technické univerzitě v Košicích a získal titul PhD.
Od roku 1995 pracoval na Klinice úrazové chirurgie ve Fakultní nemocnici L. Pasteura v Košicích, kde od roku 2004 působil jako náměstek pro léčebně-preventivní péči. V březnu 2007 byl jmenován ředitelem Fakultní nemocnice s poliklinikou v Bratislavě.
V letech 2007–2020 byl členem strany SMER-SD, poté však přešel do strany HLAS-SD. Od roku 2010 byl osm let primátorem Košic a od roku 2008 dva roky ministrem zdravotnictví. Dvakrát (v letech 2018–2020 a 2023 – březen 2025) byl také ministrem investic, regionálního rozvoje a informatizace.
Je ženatý, má tři dcery.
S indickým premiérem Naréndrou Módím a prezidentem SR Petrem Pellegrinim.
S Tomiem Okamurou při návštěvě Prahy.
reklama
