„Ako podpredseda strany si udržiavam prehľad o všetkých politických témach, ale prioritne sa venujem najmä regionálnemu rozvoju a zdravotníctvu,“ říká Richard Raši, bývalý ministr zdravotnictví Slovenské republiky a místopředseda strany HLAS – sociálna demokracia.
Vystudoval jste lékařskou fakultu a máte atestaci z chirurgie prvního stupně a specializační zkoušku z úrazové chirurgie. Věnujete se svému oboru, i když působíte v politice?
Byť lekárom alebo zdravotníkom nie je zamestnanie, ale povolanie. Preto väčšina vyštudovaných lekárov zostane lekármi, aj keď už pôsobia na iných pozíciách, či už manažérskych alebo, ako v mojom prípade, na politických. To je tiež dôvodom, prečo mám stále malý úväzok v nemocnici, kde som pred rokmi začínal. Jeden či dva dni do mesiaca pracujem na traumatológii. Samozrejme, že teraz neoperujem ako kedysi, na to sa chirurgii venujem príliš málo. Najlepší chirurgovia sú tí, ktorí operujú denne a pravidelne. Ale mám tú česť asistovať pri zákrokoch svojim kolegom, výborným úrazovým chirurgom, a robím to rád.
To je asi něco úplně jiného než politika, že?
Musím povedať, že je to veľmi inšpirujúce aj uspokojujúce. Pri chirurgickom zákroku sa spätná väzba, pocit dobre vykonanej práce i akýsi druh jej ocenenia dostavuje takmer ihneď. Veľmi rýchlo je jasné, či sa veci vydarili, alebo nie a to v politike takmer nikdy neplatí. Tam často bojujete za dobrú vec a odplatou môže byť nepochopenie a odmietanie. A ak sa po rokoch výsledky vašej práce dostavia, často si ich nakoniec pripíšu vaši nasledovníci, či dokonca politickí protivníci. Je to skrátka iné.
Je to dobrá průprava i pro práci ve sněmovně?
Pravidelná lekárska prax má pre mňa ako politika jednu veľkú výhodu a tou je pohľad, podnety a názory z praxe. Neraz sa stane, že sa politici (ale stáva sa to aj vysokopostaveným manažérom) dostanú do vlastnej bubliny, kde už k nim nedoliehajú hlasy zo života, z praxe. Najlepšou prevenciou proti tomu je chodiť medzi ľudí, či venovať sa napríklad svojmu civilnému zamestnaniu, čo i len dva dni v mesiaci. Tam vám ľudia veľmi rýchlo dajú najavo, ak niekam „uletíte“.
Byl jste ministrem zdravotnictví. Jak si slovenské zdravotnictví vede?
Obávam sa – a je to aj názor mnohých odborníkov –, že slovenské zdravotníctvo je tesne pred kolapsom. Lekári hromadne podávajú výpovede, sestry nenašli dohodu s ministerstvom zdravotníctva a s ostatnými zdravotníckymi zamestnancami sa minister zdravotníctva ani nestretol. Situácia je veľmi podobná kríze a štrajku lekárov v roku 2011 za pravicovej vlády premiérky Radičovej, keď lekári demonštratívne odhadzovali svoje biele plášte a odchádzali zo zdravotníctva.
Čím to je?
Dôvody sú jednoduché. Počas pandémie došlo k rekordnému odchodu zdravotných sestier, ale aj lekárov a ostatných pracovníkov zo zdravotníctva. Vláda ich nútila pracovať, ale nevytvorila pre nich prijateľné podmienky, takže buď nadobro skončili, alebo posilnili zdravotníctvo v okolitých štátoch. Všade tam totiž došlo k podstatnému navyšovaniu platov lekárov a zdravotníkov, zatiaľ čo u nás aj jednorazové odmeny či kompenzácie prichádzali s polročným oneskorením. K plošnému navyšovaniu platov ešte stále nedošlo.
Problém tedy vidíte ve financích?
Na ilustráciu stačí jeden príklad. Za ekonomicky neaktívnych občanov (dôchodcov, deti, nezamestnaných atď.) platí zdravotné poistenie štát rovnako na Slovensku aj v Česku. Roky sme sa snažili platby zvyšovať, resp. určiť minimálne percento, aké bude štát povinný za svojich poistencov platiť, aby nejaký minister financií zdravotníctvo nevykradol tým, že štát nebude platiť dosť. To sa na Slovensku za Matoviča, žiaľ, stalo, v Česku platí štát za svojho poistenca okolo 70 €, na Slovensku len niečo nad 30 €. To nestačí ani na udržanie súčasnej kvality zdravotníctva a výsledkom bude jeho čoskorý kolaps.
Jak hodnotíte současnou slovenskou vládu a její kroky doma i v zahraničí?
Slovenská vláda je tak extrémne nepopulárna, ako nebola ešte žiadna iná, šéf najväčšej vládnej strany expremiér Matovič má viac ako 90-percentnú nedôveru medzi voličmi, čo hovorí za všetko. Politika tejto vlády nemá medzi občanmi takmer žiadnu podporu. Občania už v jednej petícii žiadali referendum o nových parlamentných voľbách, bohužiaľ, napriek deklaráciám vládnych strán, že budú rešpektovať mienku občanov, referendum nebolo pre technický nesúlad vypísané. No vládni politici nesplnili svoj sľub a Ústavu SR stále neupravili tak, aby občania mohli referendom vládu odvolať a vypísať parlamentné voľby. Toto sa nedá hodnotiť inak ako boj vlády proti vlastným občanom, ale po tom, ako vláda devastuje slovenské zdravotníctvo, to už asi nie je prekvapenie. Aj preto prežívame v podstate permanentnú vládnu krízu, ktorá je dnes, keď robíme tento rozhovor. Keď ho čitatelia čítajú, možno už vládu nemáme. A je to bizarné, lebo zároveň nemožno podľa ústavy, bez jej zmeny, vypísať voľby.
Okolnosti jsou složité. Za hranicemi je válečný stav, energetická situace je kritická. Máte stejně jako Češi obavy ze zimy a z nedostatku plynu?
Každý týždeň chodím medzi ľudí do regiónov, najmä do Košického a Prešovského kraja, ktoré susedia s Ukrajinou. Ľudia sa boja nedostatku plynu, boja sa vysokých cien energií a to všetko v čase, keď už cítia dramatický nárast cien potravín a pohonných hmôt a prežili dopady pandémie s minimálnou pomocou vlády. Pripomeniem, že zo všetkých vládnych pandemických pomocí v krajinách EÚ bola pomoc slovenskej vlády svojim občanom a hospodárstvu vyhodnotená ako najnižšia. A rovnako je tomu teraz. Rozpadajúca sa vláda sa stará viac o seba ako o slovenských občanov. Nemá jasnú stratégiu, ako krajine pomôcť pri riešení energetických hrozieb, nápady na riešenia vznikajú z večera do rána, obchádza sa legislatívny proces a preto vznikajú chyby. S občanmi ani s odbornou verejnosťou vláda nediskutuje, len im diktuje. Obavy medzi ľuďmi sú veľké a vláda neponúka zatiaľ žiadne riešenia. Trochu ma upokojuje len fakt, že stabilné a solidárne riešenie krízy s energiami môže vzniknúť, podobne ako pri nákupe vakcín, len na európskej úrovni a verím, že také vznikne. Ťažko ľuďom vysvetliť, že sme uviedli do prevádzky ďalší zdroj energie európskeho významu, ale energiu aj tak musíme nakupovať mnohonásobne drahšie.
Jaké kroky vedoucí ke zlepšení byste navrhoval?
Za dva a pol roka volebného obdobia sa nám teraz rozpadá už druhá vláda a zrejme definitívne aj vládna koalícia. Takže to prvé riešenie pre Slovensko sú parlamentné voľby a aspoň „prímerie“ alebo ideálne spoločenský zmier. Potrebujeme stabilnú a kompetentnú vládu, stabilné procesy, dodržiavanie pravidiel, skrátka „normálnu politiku“. České politické riešenie problémov bolo lepšie, malo svoje dobré stránky. Slovenskom sa však prehnala vlna antipolitiky, ktorá do mnohých vedúcich politických pozícií dostala nekompetentných ľudí krikľúňov. Viete si predstaviť, že mnohí členovia najsilnejšieho poslaneckého klubu v slovenskom parlamente (OĽaNO) sa prvýkrát stretli až na prvej parlamentnej schôdzi? Čo o nich verejnosť vedela, čomu rozumejú, aké majú názory? To v tej chvíli nevedel nik, ani sám Matovič – veď sa traduje, že niektorých zobral na kandidátku len tak, z ulice. A dnes sú v parlamente, jeden bol dokonca obvinený z pedofílie. To vážne pripomína rozklad politického systému.
Richard Raši (narodil se 2. dubna 1971 v Košicích) je poslancem NR SR za stranu HLAS-SD, členem zdravotního výboru NR a předsedou výboru pro neslučitelnost funkcí.
V roku 1995 vystudoval Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košicích, Lékařskou fakultu – všeobecné lékařství. Po třech letech získal specializaci v oboru chirurgie a v roce 2004 v oboru úrazová chirurgie.
V tomtéž roce získal titul Master of Public Health (MPH) na Slovenské zdravotnické univerzitě v Bratislavě, v roce 2010 pak doktorát z filozofie (Ph.D.) na Technické univerzitě v Košicích.
Pracoval jako lékař na Klinice úrazové chirurgie v Univerzitní nemocnici Louise Pasteura v Košicích, kde byl i náměstkem ředitele pro chirurgické obory. Byl i ředitelem Univerzitní nemocnice Bratislava.
V letech 2008–2010 byl ministrem zdravotnictví SR, poté do roku 2018 poslancem NR SR, předsedou zdravotního výboru a předsedou mandátového a imunitního výboru.
V letech 2018–2020 byl místopředsedou vlády SR pro investice a informatiku. Od roku 2010 působil osm let jako primátor města Košice.
Je ženatý, má tři dcery.
Léto poslance
„Leto je pre nás politikov časom dovoleniek, ale aj časom, keď sa môžeme stretávať s voličmi,“ říká Richard Raši. „Stihol som jedno aj druhé, veľa času som strávil v mestách a obciach východného Slovenska pri stretnutiach s ľuďmi, ale boli sme s rodinou aj na dovolenke. Prvá bola klasická: more, pamiatky, teplučko v Taliansku, ale vybrali sme sa aj na krátky poznávací výlet do Škótska. U nás v tom čase vládli horúčavy, na škótskej vysočine bolo sotva 20 stupňov, ale spoznali sme krásny kus sveta, hrady, prírodu a inú kultúru.“
reklama
