„Naša strana prišla s víziou zmierlivej politiky, zjednotenia občanov ZA niečo, nie PROTI niekomu a niečomu,“ říká o nedávných slovenských volbách místopředseda strany HLAS-SD a poslanec NR SR Richard Raši.
K volbám přišlo nebývale hodně občanů. Vnímáte to jako projev nespokojenosti s tím, jak si Slovensko vede?
Po tri a pol roku vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera boli ľudia na Slovensku nielen extrémne nespokojní, ale Slovensko ako spoločnosť je extrémne polarizovaná. Preto naša strana prišla prišla s programom, ktorý pomôže ľuďom, ktorí to potrebujú, a zároveň ktorý rozhýbe ekonomiku. Slovensko totiž aj oproti Českej republike zaostáva vo verejných investíciách o cca jednu miliardu eur ročne. A práve investície do regiónov nielen pomôžu našej ekonomike, zvýšia jej výkonnosť, ale do 12 rokov by mali aj eliminovať regionálne rozdiely, ktoré sú na Slovensku obrovské. Veríme, že sa nám podarilo vyrokovať takú vládu a vládny program, pre ktorú bude znižovanie regionálnych rozdielov priorita.
Pokládáte tedy výsledek voleb za důkaz, že Slováci chtěli změnu?
Samozrejme. Občania vo voľbách poslali do politickej minulosti stranu bývalého predsedu parlamentu Borisa Kollára, ale aj bývalého premiéra Eduarda Hegera. Ani jedna z týchto strán sa nedostala do parlamentu, ba ani nedosiahla hranicu troch percent, aby dostala finančné prostriedky na ďalšie fungovanie. Viac ako 15 percent stratilo aj hnutie bývalého premiéra Matoviča Obyčajní ľudia, ktoré predchádzajúce voľby vyhralo a teraz len vďaka hlasom z rómskych osád prešlo do parlamentu. Voľby v roku 2020 jasne ukázali, že keď ľudia dajú dôveru krikľúňom a aktivistom, ktorí v živote riadili maximálne tak auto, krajine to ublíži. Preto som rád, že do parlamentu sa s výnimkou Matovičovho hnutia, pričom do poslednej chvíle klamal voličov, že za účasť vo voľbách dostanú 500 eur, dostali len štandardné politické strany.
Volby vyhrál SMER-SD, vy jste skončili třetí za Progresivním Slovenskem. A stali jste se jazýčkem na vahách, protože bez vás nebylo možné složit jakoukoli většinovou vládu...
Keďže ostatné strany sa navzájom povylučovali, bez našej strany sa vláda zostaviť nedala. Mali sme teda relatívne dobrú vyjednávaciu pozíciu. Verím, že po rokovaniach, ktoré boli a budú náročné, pretavíme čo najväčšiu časť nášho programu do programu novej vlády. A verím, že tá bude taká stabilná, že vydrží celé štyri roky. Za stranu HLAS-SD môžem garantovať, že budeme len vo vláde, ktorá bude zachovávať našu proeurópsku orientáciu, ktorá nebude chcieť vystúpiť z NATO a ktorá sa zaviaže plniť veľkú časť nášho programu. A tou základnou myšlienkou je, že na prvom mieste je občan Slovenska. Človek, ktorý žije na Slovensku a ktorý musí cítiť, že v prípade, že to bude potrebovať, sa o neho Slovenská republika ako silný štát postará.
V Česku rezonují mimo jiné i témata jako Istanbulská úmluva, válka na Ukrajině, manželství pro všechny, desítky pohlaví, migrace. Jak je to na Slovensku?
Práve toto sú otázky, ktoré našu spoločnosť polarizujú. A pritom sú to otázky do dobrého počasia, do časov, keď sa krajine darí, keď je ekonomika na vrchole, keď v štáte nie je nezamestnanosť a bezchybne funguje školstvo a zdravotníctvo. Nová vláda však zdedila Slovensko, kde je ekonomika pred krachom, kde predchádzajúce vlády nedokázali dočerpať eurofondy, kde sme z peňazí, ktoré nám poskytla Európska únia, nedokázali postaviť nové nemocnice ani zrekonštruovať tie existujúce. Naopak, predchádzajúce vlády pripravovali kvázireformu, ktorej jediným cieľom bolo zlikvidovať funkčné regionálne nemocnice. Preto hovorím, že nová vláda nebude mať čas zaoberať sa otázkami viacerých pohlaví, ale musí hasiť obrovské požiare, ktoré nám tu Matovič s Hegerom nechali. Samozrejme, bude musieť chrániť všetkých občanov bez rozdielu, teda aj menšiny. A v rámci tej ochrany bude musieť nájsť spôsob, ako ochrániť našich občanov pred obilím, ktoré bolo striekané zakázanými pesticídmi a ktoré by mohlo zlikvidovať našich pestovateľov. Aj na vojnu na Ukrajine sa bude musieť vláda pozerať zodpovedne z pohľadu Slovenska. Zbrane, ktoré by sme Ukrajine dodali, už nemáme, ale ak bude záujem, vieme začať vyrábať vojenskú techniku, ktorú brániaca sa Ukrajina potrebuje, ale bude ju musieť zaplatiť. Rovnako, ak v budúcnosti splní všetky podmienky na vstup do Európskej únie, bude to pre Slovensko príležitosť, ako využiť potenciál nášho východného suseda. Bude to niečo podobné ako napríklad rakúske prihraničie pri Bratislave, ktoré bolo kedysi „koniec sveta“ a dnes je to prekvitajúci región, kde majú záujem žiť Rakúšania aj Slováci.
Máte obavy z migrace, která stále narůstá?
Téma migrácie je jednou z tých, ktoré horia. Česká republika zaviedla kontroly na hraniciach so Slovenskom. My však máme južnú hranicu s Maďarskom, kadiaľ k nám migranti prichádzajú, deravú ako ementál a vláda sa len prizerala. Matovičov policajný prezident, ktorý, verím, má svoje dni vo funkcii spočítané, tvrdil, že na ochranu hranice by potreboval desiatky tisíc policajtov, ale nebol schopný poslať policajtov kontrolovať aspoň hraničné priechody. Slovensko ihneď po zmene vlády musí prevádzačom vyslať signál, že ekonomických migrantov tu nebudeme tolerovať, na overenie totožnosti budú čakať mesiace zatvorení v zariadeniach na to určených. Keď sa toto stane, som presvedčený, že migrantské trasy sa zmenia a odklonia sa od Slovenska.
Čemu se budete v nebližší budoucnosti nejvíc věnovat?
Témy, ktorým sa dlhodobo venujem, sú jasné. Je to zdravotníctvo, ale najmä regionálny rozvoj. Slovenským špecifikom je, že takmer polovica obyvateľov žije na vidieku a treba im pomôcť. Treba dobudovať stovky kilometrov kanalizácie a vodovodu. Veď pre mestského človeka je nepredstaviteľné, že by nemal prístup k pitnej vode, ale vo viacerých regiónoch Slovenska je to, žiaľ, realita.
CV BOX
Richard Raši (narodil se 2. dubna 1971 v Košicích) je poslanec NR SR a někdejší ministr zdravotnictví.
V roce 1995 dokončil studium všeobecného lékařství na Lékařské fakultě Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košicích, absolvoval také atestaci z chirurgie 1. stupně a speciální zkoušku z úrazové chirurgie. Na Slovenské zdravotnické univerzitě v Bratislavě získal v roce 2004 titul Master of Public Health. V roce 2010 pak ukončil doktorandské studium na Technické univerzitě v Košicích a získal titul PhD.
Od roku 1995 pracoval na Klinice úrazové chirurgie ve Fakultní nemocnici L. Pasteura v Košicích, kde od roku 2004 působil jako náměstek pro léčebně-preventivní péči. V březnu 2007 byl jmenován ředitelem Fakultní nemocnice s poliklinikou v Bratislavě.
V letech 2007–2020 byl členem strany SMER-SD, poté však přešel do strany HLAS-SD. Od roku 2010 byl osm let primátorem Košic a od roku 2010 dva roky ministrem zdravotnictví. V období 2018–2020 působil jako místopředseda vlády pro investice a informatiku.
Je ženatý, má tři dcery.
reklama
