Rozhovory

Peter Kmec: Slovensko musí novo definovať svoje národné záujmy

Publikováno: 4. 4. 2022
Autor: Lubor Winter
Foto: Foto archív Petra Kmeca
logo Sdílet článek

Súčasná zahraničná politika Slovenska, riešenie krízy v rusko-ukrajinských vzťahoch, Globálny koncert mocností pre 21. storočie. Aj to sú témy, ktoré sme otvorili v rozhovore s poslancom slovenského parlamentu a skúseným diplomatom Petrom Kmecom.

Ste poradcom expremiéra a predsedu strany HLAS – sociálna demokracia Petra Pellegriniho pre oblasť medzinárodných vzťahov a zahraničnej politiky. Ako hodnotíte momentálnu zahraničnú politiku Slovenska? Čo by sa malo podľa vášho názoru v slovenskej zahraničnej politike zmeniť?

Slovensko prechádza ťažkým obdobím definovania svojich národných záujmov. Národný záujem v nedávnej minulosti bol bezpodmienečne a výhradne napojený na náš vstup do Európskej únie a NATO. Po naplnení týchto integračných ambícií akoby nastal v slovenskej zahraničnej politike „koniec dejín“. Členstvo v týchto zoskupeniach je považované za samocieľ a slovenská zahraničná politika rezignovala na definovanie a posilňovanie národných záujmov. V žiadnom prípade nespochybňujem potrebu európskej alebo transatlantickej strategickej jednoty, odmietam však automaticky stavať znak rovnosti medzi národnými a európskymi záujmami. Najvypuklejší problém vzniká v obchodnej oblasti, keď slovenský podnikateľský sektor naráža na bezmocnosť štátu pomôcť mu na zahraničných trhoch. A v čase pandémie covid-19 sa táto agónia ešte viac prehlbuje.

Pokiaľ viem, po kauze Vrbětice ste boli proti tomu, aby Slovensko ako prejav solidarity s Českom vyhostilo ruských diplomatov zo Slovenska. Prečo?

Vzhľadom na to, že považujem Česko za najdôležitejšieho strategického partnera Slovenska, venoval som tejto téme veľa pozornosti, ešte než som sa verejne vyjadril. V samotnom Česku boli na túto tému rozdielne názory a ja som sa skôr priklonil ku skeptikom a kritikom vtedajších spravodajských informácií. Vychádzal som z toho, že tí, ktorí mali možnosť čítať správu českých bezpečnostných zložiek, nabádali skôr k zdržanlivosti aj vzhľadom na nedostatok dôkazových materiálov. Je zvláštne, že žiadna vyšetrovacia verzia bezprostredne po výbuchu nikdy otázku sabotáže, resp. cielenej akcie zvonku verejne nespomínala. Až v roku 2021, paradoxne pred parlamentnými voľbami, boli verejnosti prezentované dodatočné informácie, ktoré však stále nezapadajú do odborných posudkov. Aj preto mám pochybnosť, či informácie spravodajských služieb sú dostatočné na to, aby české štátne zastupiteľstvo vznieslo akékoľvek obvinenia (pritom bolo sľúbené rozhodnúť o ďalšom postupe v kauze do konca roku 2021). Skôr to vyzerá, že celú kauzu vyšetrovatelia zahrajú do autu. Počas svojej diplomatickej kariéry som bol svedkom „zaručených“ spravodajských informácií, ktoré sa následne ukázali ako nepodložené alebo vymyslené, napr. teória o zbraniach hromadného ničenia v Iraku. Mrzí ma, že kauza Vrbětice bola zneužitá do takej miery, že viedla k zmrazeniu česko-ruských vzťahov na dlhé obdobie. Pritom západné krajiny Česko nepodržali, žiadna nevyhostila ani jedného ruského diplomata ako prejav solidarity.

Ste zástancom intenzívnej komunikácie s Ruskom a Čínou na najvyššej úrovni. Prečo si myslíte, že je to dôležité?

Obe krajiny zostanú aj do budúcnosti významnými geopolitickými hráčmi. Treba uznať, že systém vládnutia v týchto krajinách je vzdialený od nášho spoločenského zriadenia, ale pokusy o export liberálnej demokracie už v mnohých častiach sveta zlyhali. Je dôležité viesť s týmito dvomi krajinami kritický ľudskoprávny dialóg, nie však s prvoplánovým cieľom odstavenia týchto režimov od moci. Čína aj Rusko sú významnými ekonomickými partnermi EÚ. Tu vidím dobrý základ pre posilňovanie intenzívneho dialógu so zámerom vytvoriť nový multilaterálny systém. Naopak, konfrontácia povedie k budovaniu nových deliacich čiar a k novej „studenej“ vojne.

Geopolitická situácia sa rýchlo mení. Sila Západu klesá, sila Číny, Indie a ďalších veľmocí rastie. Je takzvaný Globálny koncert mocností pre 21. storočie, o ktorom sa začína veľa hovoriť, spôsobom, ako súčasný svet vyviesť z určitej komunikačnej krízy, ktorá hrozí prerásť vo viac či menej závažné konflikty?

Treba priznať, že utopistická vízia Francisa Fukuyamu z 90. rokov o „konci dejín“, v ktorej ohlásil totálne víťazstvo liberálnej demokracie, sa nenaplnila. Naopak, medzinárodný systém sa dnes nachádza v historickom zlomovom bode. Po dvoch storočiach západnej nadvlády nad svetom (najskôr Pax Britannica, neskôr Pax Americana) prichádza silný hospodársky vzostup Ázie. Západ stráca nielen svoju materiálnu dominanciu, ale aj ideologický vplyv. Aj keď západné demokracie zastabilizujú svoje globálne pozície, nezabránia príchodu multipolárneho a ideologicky rozmanitého sveta. História nám ukazuje, že takéto obdobia búrlivých zmien sú sprevádzané veľkou nestabilitou. Súboje veľmocí o hierarchiu a ideológiu často viedli k veľkým ozbrojeným stretom. Preto treba hľadať životaschopnú a efektívnu formu nového globálneho riadenia. Je mi sympatický koncept dvoch významných amerických politológov Charlesa Kupchana a Richarda Haassa, ktorí navrhujú vytvorenie Globálneho koncertu mocností pre 21. storočie. Celosvetový koncert by mal šesť členov: Čínu, Európsku úniu, Indiu, Japonsko, Rusko a USA. Ako zo zoznamu krajín vidno, demokracie a nedemokracie by mali rovnaké postavenie a hlavným kvalifikačným predpokladom by bol mocenský vplyv, a nie hodnotová orientácia alebo typ režimu. Týchto šesť „ťažkých váh“ by však spoločne reprezentovalo zhruba 70 percent globálneho HDP aj globálnych vojenských výdavkov. Významnou časťou návrhu je to, že Globálny koncert neznamená zrušenie existujúcich medzinárodných štruktúr, či už je to OSN, G7 alebo G20. Má byť pravidelným komunikačným kanálom medzi mocnosťami s cieľom predchádzať geopolitickej konfrontácii alebo nečakaným regionálnym stretom. Veľkou novinkou je to, že americkí politológovia vyzývajú Európsku úniu, aby sa zjednotila a zastala si svoje geopolitické miesto vo svete; EÚ je najsilnejší ekonomický blok na svete, ale nevie transformovať túto silu do zahraničnej a obrannej politiky.

V druhej polovici minulého roka ste sa stali odborným garantom aktivít, ktoré majú zisťovať názory mladých ľudí na budúcnosť EÚ. Ide o aktivity naviazané na Konferenciu o budúcnosti Európy. Ako si mladí ľudia na Slovensku predstavujú budúcnosť Európy?

Diskusiu v rámci Konferencie o budúcnosti Európy vidím v prvom rade ako šancu aktívne zapojiť mladú generáciu do budovania vízie o „spoločnom európskom dome“. S radosťou môžem skonštatovať, že mladí ľudia majú veľký záujem a cítia zodpovednosť za budúcnosť Európy. Veľmi široký konsenzus panuje v oblasti dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050. Mladí chcú ďalšie posilňovanie spoločných politík EÚ, predovšetkým v oblasti zahraničnej politiky, obrany alebo zdravotníctva. Veľká podpora panuje aj v otázke zavedenia spoločného komunikačného jazyka, samozrejme, pri zachovaní národných jazykov. V tejto súvislosti sú zaujímavé návrhy na zavádzanie európskych bilingválnych škôl a vypracovanie spoločných vzdelávacích osnov o Európskej únii. Konferencia pokračuje do 9. mája 2022 a výsledkom celého procesu budú stovky návrhov a odporúčaní od občanov z celej EÚ. Závisí len od nás politikov, ako návrhy preklopíme do reálnych riešení.

Ako si vy osobne predstavujete budúcnosť EÚ? A aké miesto by v nej malo zaujať Slovensko?

EÚ stojí pred vážnymi výzvami. Po prvé, musí si zastať svoje miesto na globálnej úrovni, čo predpokladá urobiť zásadné politické rozhodnutia v oblasti posilnenia spoločnej zahraničnej a obrannej politiky vrátane zavedenia väčšinového hlasovania. Po druhé, musí sa zastabilizovať smerom dovnútra, aby nepokračovali dezintegračné procesy na spôsob brexitu. To predpokladá dôsledné dodržiavanie pravidiel zo strany všetkých členských štátov. Po tretie, musí si vybudovať strategickú autonómiu vo viacerých oblastiach – bezpečnosť, vývoj vlastných materiálov a tovarov, veda a výskum atď. Po štvrté, musí byť schopná ochrániť svoje vonkajšie hranice a zaviesť efektívnu imigračnú politiku. Slovensko si musí vypracovať novú národnú stratégiu, ktorá by reflektovala najnovšie vývojové trendy v regióne, v EÚ, ale aj na globálnej úrovni. Samozrejme, pri dôslednom dodržiavaní svojich záväzkov v EÚ a NATO.

CV

JUDr. Peter Kmec (narodil sa v roku 1966 v Nitre) je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.

Za perestrojky vyštudoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO). V roku 1990 ukončil právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1992 kurz parlamentnej demokracie v Kongrese USA.

Svoju diplomatickú dráhu začal v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, okrem iného bol politickým poradcom na misii OBSE v Gruzínsku. Po pôsobení na veľvyslanectvách Slovenska v Izraeli a USA bol v rokoch 2007 – 2012 veľvyslancom vo Švédsku a v rokoch 2012 – 2018 ambasádorom v USA.

Po návrate pôsobil dva roky ako poradca premiéra Petra Pellegriniho. Vo februári 2020 bol zvolený za poslanca za stranu SMER-SD, neskôr spoluzakladal novú stranu HLAS – sociálna demokracia.

S manželkou Monikou má dve dospelé deti, dcéra Lucia (25) je študentkou medicíny v Bratislave, syn Adam (21) študuje matematiku a fyziku na Oxfordskej univerzite.

#Má rád politickú literatúru, športuje, počúva hudbu z 80. rokov, najmä Dire Straits a Deep Purple.

Cyklovýlet v drese HLASu.

Globálny koncert

Ide o koncept vytvorený americkými politológmi Charlesom Kupchanom a Richarom Haassom, ktorý poukazuje na nutnosť vytvorenia platformy, na ktorej sa budú schádzať a komunikovať najvyšší predstavitelia zásadných mocností súčasného sveta bez ohľadu a štátnu ideológiu a usporiadanie. Koncert by zahŕňal USA, Rusko, Čínu, Európsku úniu, Indiu a Japonsko. Bipolárny svet dvoch superveľmocí, USA a Sovietskeho zväzu, zanikol s koncom tzv. studenej vojny. Teraz sa formuje nové usporiadanie sveta, v ktorom do popretia vystupujú nové mocnosti. Tieto veľké zmeny prinášajú trenice a hrozby rôznych konfliktov vrátane celosvetovej vojny. Aby sa im predišlo, je potrebné, aby sa najmocnejšie štáty súčasného sveta pravidelne schádzali a riešili vznikajúce problémy už v zárodku.

Pri stavbe hmyzieho hotela v Trenčianskom kraji.

reklama

https://www.qatarairways.com/en-cz/homepage.html https://www.qatarairways.com/en-cz/homepage.html https://www.qatarairways.com/en-cz/homepage.html

Mohlo by vás zajímat

Více článků