Školství, kvalita a způsoby výuky, uplatňování mladých absolventů – to jsou témata, která jsou často probírána nejen v Česku, ale i v sousedním Slovensku. Jednou z osob, které se této problematice dlouhodobě věnují a mají k ní rozhodně co říct, je poslankyně Národní rady SR za HLAS-SD a předsedkyně Výboru pro vzdělávání, vědu, mládež, sport a cestovní ruch Paula Puškárová.
S vysokoškolským prostředím jste dlouhodobě spojena. Co byste v souvislosti se slovenským vysokoškolským systémem vyzdvihla a s jakými problémy se naopak potýká?
Slovenské vysoké školy majú obrovský potenciál, ktorý vidíme v kvalitných výskumných projektoch, v úspechoch našich vedcov aj v tom, že mnohí naši absolventi sa presadzujú na medzinárodnej úrovni. Ako predsedníčka parlamentného výboru pre vzdelávanie vidím dôležitosť stability a predvídateľnosti financovania vysokého školstva. V minulom roku sme dosiahli nárast rozpočtu verejných vysokých škôl na 825,8 milióna eur, čo je zásadný krok k ich rozvoju. Na druhej strane, dlhodobo zanedbávanou témou je duševné zdravie mladých ľudí. Vysokoškolský systém doteraz neinvestoval dostatočné financie do psychologickej podpory študentov, a pritom vieme, že tlak na mladých ľudí je obrovský. Práve preto sme sa rozhodli venovať tejto téme väčšiu pozornosť a hľadať riešenia, ako im vytvoriť lepšie podmienky na štúdium aj osobnostný rozvoj. Zároveň je pre nás kľúčové udržať si mladých vedcov a vytvoriť im také podmienky, aby mali dôvod zostať pracovať na Slovensku. To znamená nielen stabilné financovanie vedy a výskumu, ale aj podporu kvalitného odborného rastu, grantových príležitostí a lepšieho prepojenia akademického prostredia s praxou. Verím, že strategické investície do duševného zdravia, vedy a výskumu prinesú dlhodobé pozitívne výsledky pre celú spoločnosť.
V jednom rozhovoru jste zmínila, že podstatné je samostatné, kritické myšlení. Jak k němu mladé lidi vést?
Samostatné a kritické myslenie sú základné piliere vzdelania v dnešnej dobe plnej informačného pretlaku. Mladých ľudí preto musíme viesť k tomu, aby dokázali informácie nielen prijímať, ale aj vyhodnocovať, spájať do súvislostí a hľadať argumenty, ktoré majú reálny základ. Jedným z kľúčových nástrojov je vzdelávací systém, ktorý poukazuje na zdroj informácií, učí nezastaviť sa pri prvej informácii, ale hľadať kontext. Veľmi dôležití sú učitelia, ktorí vedú študentov k otázkam „prečo“ a „ako“, namiesto jednoduchého „čo“. Napríklad formáty ako debatné kluby, projektové vyučovanie či medzipredmetové prepojenia umožňujú študentom rozmýšľať v širšom kontexte a formovať si vlastné názory na základe dôkazov. Veľmi si zakladám aj na vzdelávaní o duševnom zdraví a vzťahovej výchove – náš trh nedokáže dostatočne naplniť dopyt po psychologickej pomoci, mediácii a často sme nútení stávať sa sami sebe psychológom. Je dôležité nevynechávať poznanie o fungovaní nášho mozgu a emócií zo všeobecného vzdelávania našich detí. Ďalším aspektom je mediálna gramotnosť, ktorá by mala byť neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania. Mladí ľudia trávia veľa času na sociálnych sieťach, kde sa šíria rôzne neoverené alebo manipulované informácie. Často ani politika nie je založená na faktoch, ale viac na emóciách. Je potrebné začať rozlišovať faktické informácie a nielen marketingové pútače. Okrem školy má však veľký vplyv rodina a spoločnosť. Ak mladí vidia, že dospelí okolo nich sú schopní viesť kultivovanú diskusiu, rešpektovať rozdielne názory a podkladať svoje tvrdenia faktami, sami si osvoja tento prístup. Preto by sme ako spoločnosť mali podporovať otvorený dialóg a učiť sa viesť diskusie na základe faktov, nie emócií. A v neposlednom rade, nemali by sme zabúdať na motiváciu čítať kvalitnú literatúru – beletriu aj odbornú, pretože práve knihy rozširujú obzory, formujú kritické myslenie a učia nás vnímať svet v širších súvislostiach.
Paula Puškárová s prezidentem SR Petrem Pellegrinim.
K tématům, kterým se věnujete, patří také kyberšikana. Čím je podle vás pro společnost nejvíce nebezpečná? Jakou roli hraje rodina a řízení přístupu dětí k internetovému obsahu, sociálním sítím a podobně?
Kyberšikanovanie je v dnešnom svete veľmi vážnym problémom, pretože zasahuje do intímnej sféry mladých ľudí, ktorí sa stále vyvíjajú a formujú svoj názor na seba a svoje okolie. Toto násilie sa často deje v online priestore, kde je ťažšie kontrolovať a overovať informácie, čo zneužíva negatívne a zraňujúce správanie. Je to vážna téma, ktorej sa venujem dlhodobo. Aj keď EÚ v posledných rokoch vykonala kroky na zlepšenie ochrany detí a mladých ľudí pred násilím na internete, súhlasím, že je potrebné ešte viac tlačiť na to, aby kyberšikanovanie bolo jasne definované a kriminalizované. Som veľmi rada, že proces kriminalizácie kyberšikanovania sa uskutočnil, a vítam tento krok zo strany Ministerstva vnútra SR. Zaradenie nebezpečného elektronického obťažovania medzi trestné činy je veľmi dôležitým krokom v boji proti kyberšikanovaniu a online násiliu. Tento právny nástroj vysiela jasný signál, že zastrašovanie, posmech a podobné negatívne správanie nemajú miesto v online priestore. Treba si však uvedomiť, že zákon sám osebe nestačí. Na prevenciu a ochranu mladých ľudí pred kyberšikanovaním je kľúčová aj výchova a vzdelávanie. Musíme investovať do programov, ktoré pomôžu deťom a mladým ľuďom rozpoznať a reagovať na kyberšikanovanie, ale aj zodpovedne a bezpečne používať digitálne technológie. Spolupráca s rodičmi, so školami, s komunitami a technologickými platformami je nevyhnutná na vytvorenie bezpečného online prostredia pre každého a plného podpory. Začiatky boja proti kyberšikanovaniu však musíme hľadať v našich domácnostiach. Je dôležité, aby rodičia venovali pozornosť tomu, čo ich deti robia na internete, a aby sa spoločne so svojimi deťmi rozprávali o bezpečnosti online. To zahŕňa nielen správne nastavenie prístupových práv a sledovanie obsahu, ale aj rozvoj kritického myslenia u detí, aby vedeli rozpoznať škodlivé správanie a vedeli, ako naň reagovať.
CV BOX
Paula Puškárová (narodila se 6. března 1985) je poslankyně Národní rady SR za HLAS-SD a předsedkyně Výboru pro vzdělávání, vědu, mládež, sport a cestovní ruch.
Je absolventkou Fakulty mezinárodních vztahů Ekonomické univerzity v Bratislavě a Konzervatoře v Bratislavě, obor operní zpěv.
Od roku 2019 je prorektorkou pro vědu a doktorandské studium na Ekonomické univerzitě v Bratislavě, od roku 2020 docentkou na Katedře mezinárodního obchodu Obchodní fakulty tamtéž. Je členkou řady rad pro vědu na zahraničních univerzitách, publikovala v zahraničních vědeckých časopisech v databázi Current Contents, Web of Science a Scopus.
Do politiky vstoupila v roce 2023, kdy úspěšně kandidovala v parlamentních volbách a byla zvolena poslankyní.
Žije v Bratislavě, má dvě děti.
