Rozhovory

Monika Beňová: Som skôr vyjednávač než nekompromisný bojovník

Publikováno: 31. 3. 2022
Autor: Luboš Palata
Foto: Foto archiv Moniky Beňové
logo Sdílet článek

Monika Beňová zvládá po padesátce nejen mateřství, ale i práci poslankyně Evropského parlamentu. A to tak dobře, že obhájila funkci kvestorky ve vedení EP.

Zatím jako jediný slovenský europoslanec jste dokázala obhájit pozici ve vedení Evropského parlamentu a opět jste se stala jednou z kvestorek. Co taková funkce obnáší?

Som v EP takmer osemnásť rokov, kolegyne a kolegovia vo frakcii, ale aj z iných frakcií, ktorí sú v EP už dlhšie, poznajú moju prácu a vedia, že som skôr „vyjednávač“ než nekompromisný bojovník proti všetkému a všetkým. Za svojimi názormi síce pevne stojím, ale vždy som si v kľude a bez hnevu vypočula aj iné a snažila sa nájsť prijateľný kompromis. Súkromne tomu hovorím maximum možného v tej rôznorodosti, ktorú v EÚ stále máme a určite aj mať budeme. Takže tomuto pripisujem aj obhájenie kandidatúry u nás vo frakcii a následne aj v EP pri hlasovaní. Funkcia kvestorov je viac technická a kontrolná, ale som napríklad aj prezidentkou Výboru pre boj proti harašmentu v EP a členkou High level group pre rovnosť príležitostí a tiež mám na starosti kancelárie EP v členských štátoch. Všeobecne však treba objasniť, že predsedníctvo EP vrátane predsedníčky, podpredsedov a nás kvestorov je v porovnaní s národnými parlamentmi politicky neutrálne a je viac technické v kontexte fokusovania na vnútorné kompetencie EP.

S náročnou prací musíte skloubit i mateřství. Jak se vám to daří? A kolik vás maminek-europoslankyň s malými dětmi v Evropském parlamentu je?

Och, takéto číslo neviem presne, ale pamätám si, keď počas minulého legislatívneho obdobia čakala svoje štvrté dieťa súčasná prezidentka Roberta Metsola. Zrejme aj preto máme veľmi korektný a priateľský vzťah. Materstvo a spôsob, akým „skĺbime“ pracovné povinnosti s materstvom a rodičovstvom, nás zblížili. Nie je to náročné, možno len citovo, keď som od dcérky odlúčená tých niekoľko dní počas povinností v Bruseli či Štrasburgu. Ale vždy som si dokázala organizovať prácu aj súkromie efektívne. Už o pár mesiacov pôjde dcérka do našich jaslí v Bruseli, takže to bude jednoduchšie. Mám skvelého partnera, Leinho otca, a ten je taký úžasný, že to zvládame v kľude a pohode.

Je to celé v covidové době náročnější než dříve?

Nie, práve naopak, teda v kontexte prítomnosti doma. Všetko bolo takmer dva roky v online režime a v tom som prežila aj tehotenstvo a prvý rok po narodení dcérky. Bolo to fajn, lebo v EP majú poslankyne materskú dovolenku len šesť mesiacov. Ja som mohla byť s dcérkou a zároveň online plniť pracovné povinnosti vyše roka.

Vždy jste byla mluvčí silně proevropského křídla ve straně SMER, překvapivě jste ale nebyla mezi politiky zakládajícími HLAS. Proč jste zůstala? V čem je podle vás SMER lepší než HLAS?

Je to v mojom prípade jednak o lojálnosti a jednak naozaj doteraz neviem, akú „inú“ politiku chcú robiť bývalí kolegovia a kolegyne, keď väčšina z nich bola v SMER-e 20 rokov, zastávali najvýznamnejšie posty vo vláde či parlamente a nikdy nič nekritizovali. Ja som bola v tomto vždy úprimná, ak bola kritika oprávnená, tak som problémy pomenovala verejne. Vidím skôr preto viac osobné ambície a animozity, ktoré vyústili do odchodu a následne vytvorenia novej strany. A to nie je môj prípad. SMER je síce taká „stará vojna“, ale aspoň je čitateľný, predvídateľný a zastabilizovaný v dobrom aj zlom. Prešli sme si eufóriou víťazstiev aj sklamaním porážok. Posilnilo nás to vnútorne. HLAS ešte nič nevyhral, ale viem, ako reagujú pri porážkach tí, ktorí narýchlo odišli, a tiež viem, že ich to dobehne. Ale taká politika je.

Velkým tématem na Slovensku je obranná smlouva s USA. Vy ji podobně jako váš SMER nepodporujete. Mnohé další země na východním křídle NATO ale naopak usilují o co největší přítomnost armády USA na svém území. Proč není obranná smlouva pro Slovensko podle vás dobrá?

Nebudem teraz robiť rozsiahlu analýzu, tá by bola na samostatný článok. Mňa ruší jednak spôsob, akým ju „obhajuje“ minister obrany, že keď ju majú pobaltské štáty, Maďari a Poliaci, tak prečo nie my. To predsa nie je akceptovateľná argumentácia pri takom závažnom dohovore. Prekáža mi, že sa oveľa viac nefokusujeme na Európsku obranu a bezpečnosť aj v kontexte dlhodobejšie zmenených vzťahov EÚ – USA, no a záverom dodám, že absolútne absentuje kritická debata. Akoby sa automaticky očakávalo, že tu bude pokorný súhlas bez diskusie. Takto to ale nemôže fungovať.

Slovensko bylo zasaženo covidovou pandemií skoro nejvíce v Evropě. Co je podle vás hlavním důvodem, že vaše země vyšla z pandemie s tak velkými ztrátami?

Opäť komplikovaná otázka. Áno, mali sme a máme veľké straty. Na ľudských životoch v prvom rade, ale aj ekonomika krváca a živnostníci či podnikatelia už nemajú ani rezervy, z ktorých by ešte mohli prežiť. Vláda pandémiu nezvládla. Ani ako opozičná politička z toho nemám radosť. Nehovoriac o zanedbaných onkologických pacientoch či iných operáciách. Zdravotníctvo je v katastrofálnom stave. Ani neviem, čo na to ďalej písať. Bude trvať dekády, kým sa to podarí napraviť, a do tejto situácie si tu vymyslia akože reformu zdravotníctva.

Hlavním tématem dneška je pro EU Zelená dohoda. V Česku slýcháváme, jak obtížné bude její cíle splnit. Jak to vidíte z pozice Slovenska? Pomáhá mu to, že většinu elektřiny bude vyrábět z jaderných zdrojů? A jak je pro vás důležitá taxonomie, která může zařadit jádro mezi „zelené zdroje“ energie?

Zelená dohoda je ambiciózna, tak tomu hovoríme v EP, no je málo pravdepodobné, že jej ciele aj naplníme do stanoveného obdobia. Ambiciózne ciele však na druhej strane vytvárajú tlak, ktorý pomôže rýchlejšie realizovať potrebné zmeny. A tak verím, že sa nám podarí to moje „maximum možného“. Čo sa týka taxonómie, je to silná agenda francúzskeho predsedníctva a ja súhlasím, že napríklad pre Slovensko je zemný plyn dôležitým energetickým zdrojom, keďže s výnimkou jadra – ktoré podporujem aj naďalej – na Slovensku nie sme na prechod na alternatívne energetické zdroje pripravení porovnateľne s inými krajinami EÚ. A proti jadru je tiež pomerne silný tlak.

Česko a Slovensko si budou letos připomínat třicet let od rozpadu společného státu. Umíte si představit, že by se naše země zase v budoucnu spojily do jednoho celku? Nebo si myslíte, že bude stačit společné členství v EU?

Ja nás vnímam ako súčasť spoločného politického priestoru. Aj dnes sme dôkazom, že rozdeliť sa dá aj v dobrom, a že jedného dňa, keď sa opäť stretneme na jednom „ihrisku“, môžeme sa na seba usmievať a držať si spoločne palce v záujme našich spoluobčanov. Aj my, Česi a Slováci sme v niečom rozdielni, ale vždy budeme mať k sebe najbližšie, nech to už dopadne akokoľvek s administratívnym usporiadaním EÚ v budúcnosti.

Autor je evropským editorem Deníku

CV

Monika Beňová (narodila se 15. srpna 1968 v Bratislavě) je poslankyně Evropského parlamentu za stranu SMER – sociální demokracie.

Vysokoškolské studium začala na katedře sociologie Filozofické fakulty Univerzity Komenského, v roce 1988 ho po narození syna přerušila. V letech 2000–2006 absolvovala Fakultu politických věd a mezinárodních vztahů Univerzity Mateja Bela v oboru politologie.

Postupně mj. pracovala jako generální manažerka WA Slovakia, generální ředitelka Rádia Koliba, ředitelka Planet Sport či jako generální ředitelka Reebok Slovensko. Je také spoluzakladatelkou Nadace Solidarita a nadace Malý princ.

V roce 1999 se stala spoluzakladatelkou strany SMER, šest let byla její místopředsedkyní. V letech 2002–2004 byla poslankyní Národní rady SR. Mandát jí zanikl poté, co byla v červnu 2004 zvolena poslankyní Evropského parlamentu, kterou je nepřetržitě dodnes.

Je rozvedená, má třicetiletého syna Martina a roční dceru Leu.


reklama

https://www.qatarairways.com/en-cz/homepage.html https://www.qatarairways.com/en-cz/homepage.html https://www.qatarairways.com/en-cz/homepage.html

Mohlo by vás zajímat

Více článků