V prosinci oslaví europoslanec a předseda hnutí Republika Milan Uhrík čtyřicetiny. Do politiky vstoupil ve svých šestadvaceti, kdy poprvé kandidoval v obecních volbách. Do vysoké politiky se dostal ve třiatřiceti a už v ní setrval.
V loňských parlamentních volbách zůstalo hnutí Republika těsně pod pětiprocentní hranicí, v eurovolbách získalo 12,53 procenta hlasu a dva mandáty. Předpokládám, že jste s takovým posunem spokojený...
Je vždy veľmi pozitívny moment, keď ako poslanec Európskeho parlamentu pracujete so svojím tímom na 120 % a občania túto prácu pozitívne ohodnotia. Európska úroveň je špecifická, ale základom úspechu je poctivá práca, poskytovanie unikátnych informácií a pohľadov z tohto prostredia. Áno, niektorí naši konkurenti sa nás budú snažiť napodobňovať, ale zrejme taký úspech nezožnú, keďže sa nemôžu oprieť o konzistenciu slov a činov ich rodných politických strán. Dvanásťpercentný výsledok je dobrý „odrazový mostík“ pre Republiku, ktorá tak má dvojnásobné zastúpenie. Pevne verím, že po nasledujúcich voľbách bude mať hnutie Republika zastúpenie aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Tlak globalistov a eurofederalistov rastie, preto aj slovenská politika bude potrebovať viac vlastencov na ochranu suverenity a tradičných hodnôt.
Jaké jsou cíle evropské politiky Republiky?
Chceme vrátiť európsku politiku k rozumu, vyváženej spolupráci a zdravým hodnotám. Tieto aspekty sa totiž v posledných dekádach vytratili a EÚ začína nadobúdať úplne inú tvár. Súčasná EÚ nie je únia, do ktorej sme vstupovali. K zmene k lepšiemu chcem prispieť ako europoslanec aj ako líder Republiky, ktorá je kolektívom profesionálov a vlastencov. A túto zmenu môžu iniciovať aj malé štáty ako Slovensko alebo Maďarsko, ktoré budú na európskej úrovni vystupovať odvážne a suverénne. Tak či onak, buď sa EÚ pohne správnym smerom, alebo ju začnú členovia pomaly opúšťať. Tak ako Spojené kráľovstvo.
Vaše hnutí je členem nově založené frakce Evropa suverénních států. Co vás spojuje se stranami, jako jsou německá AfD či česká SPD?
Racionálne postoje k zahraničnej politike a Európskej únii, ochrana národných kompetencií, vzájomne výhodná hospodárska spolupráca medzi štátmi, túžba po mieri vo svete, odmietanie politiky súčasných bruselských byrokratov, ochrana Európy pred masovou a nelegálnou migráciou, presadzovanie konzervatívnych a tradičných hodnôt, zvyšovanie prosperity našich štátov. Spolu so stranami, ktoré majú podobný pohľad na svet, môžeme byť silnejší a pri presadzovaní politík efektívnejší.
Republika je řazena ke krajní pravici. Čím vám je politika tohoto spektra blízká?
V súčasnosti je politologické delenie na pravicu a ĺavicu už zastarané. Využíva sa zväčša na navodzovanie atmosféry, že niektorí politici sú neprijateľný „krajný extrém“. Ale čo je radikálne na tom povedať, že existujú dve pohlavia? Že nechceme vojnu, ale mier? Že nechceme živiť milióny neintegrovateľných prisťahovalcov, ale chceme dávať peniaze našim občanom? Takže ak nositeľov týchto – podľa mňa zdravých – názorov označujú médiá a rýchlokvasení experti za extrém a okraj, tak je to len vizitka ich politickej negramotnosti a zaujatosti. A mnoho ľudí v Európe to nielen začína vidieť, ale dostáva odvahu „mediálne lynčované“ strany voliť, lebo tie ostatné strany s krásnym PR im v ničom reálne nepomohli. Zdravé názory sú skrátka na vzostupe, získavajú popularitu a politicky angažované masmédiá panikária, lebo strácajú vplyv.
Z přivítání slovenských folkloristů v europarlamentu ve Štrasburku.
Na svém Facebooku varujete před politizací historických událostí a jejich zneužíváním k „progresivnímu protiruskému tažení“. Nepřispívají právě taková vyjádření k polarizaci společnosti?
Každý štát má svoje historické míľniky, na ktorých stojí jeho štátnosť, národná pamäť a hrdosť. Tieto momenty si treba náležite pripomínať, aby ďalšie generácie nezabúdali a poznali ich význam. Ak ich začnete prekrúcať a pretvárať podľa momentálnych politických a geopolitických potrieb – presne ako to dnes robia globalisti a progresívci –, tak vlastne tieto míľniky pripravujete o ich podstatu a stávajú sa nástrojom v rukách politikov bažiacich po moci. Ich konanie prispieva k zneužívaniu významných udalostí, eskalácii napätia a polarizácii spoločnosti, ako aj eskalácii v rámci medzinárodných vzťahov. Vidíme, kam to s touto rétorikou démonizácie a neustáleho hĺadania nepriateĺov doma aj vo svete dotiahli – Západ je čoraz izolovanejší a jeho vplyv upadá... Treba sa vrátiť k vzájomnému rešpektu a spolupráci.
Co vlastně máme rozumět pod pojmem progresivec? Význam ve smyslu pokrok to zřejmě nebude?
Ak niekto zneužíva jazyk, jeho významy a diskredituje ho vlastným konaním či neschopnosťou, je to prirodzený následok. Progresívci v slovenskej politike nemajú s pokrokom nič spoločné. Sú to obhajcovia všetkých dúhových a zelených politík EÚ, povinného očkovania, totálnej kontroly nad spoločnosťou, cenzúry iných názorov a prijímania desaťtisícov afrických migrantov. Môže toto niekto považovať za pokrok? Ja myslím, že nie.
Jak se jako zastánce svobody slova díváte na vznik STVR a dle odpůrců možnou cenzuru prostřednictvím programové rady, která by rovněž měla vzniknout?
Predtým sa verejnoprávnu televíziu snažili ovládnuť progresívci, no a keďže sa politické pomery zmenili, súčasná vláda robí zmeny, na ktoré má viac-menej právo. Sloboda slova a sloboda prejavu je silná hodnota, na ktorej bol postavený demokratický svet. Nová programová rada STVR by to mala brať na
zreteľ a zabezpečiť sľubovanú vyváženosť vysielania a pozývania hostí. Počkáme si však na výsledok. Republika ani po týchto zmenách zatiaĺ pozvaná nebola, hoci naše preferencie sú vysoko nad 5 % a máme výrazné zastúpenie v európskej politike. Dúfam, že sa začneme vo verejnoprávnej televízii čoraz viac objavovať aj my ako zástupcovia vlasteneckého a konzervatívneho prúdu.
CV BOX
Milan Uhrík (narodil se 21. prosince 1984) je europoslanec a předseda hnutí Republika.
V roce 2007 absolvoval stáž na Fakultě metalurgie a chemie na univerzitě v srbském Bělehradě, stážistou byl i na Univerzitě technologie, obchodu a designu v německém Wismaru.
Inženýrské studium na Ústavu řízení a průmyslové informatiky FEI STÚ v Bratislavě ukončil v roce 2009. Souběžně s tím studoval na Ústavu managementu STÚ v Bratislavě světovou ekonomiku, finanční management a podnikové hospodářství. Doktorandské studium ukončil v roce 2012 na Ústavu energetiky
a aplikované elektrotechniky FEI STÚ v Bratislavě.
V minulosti působil mj. také jako IT manažer a vývojář, vysokoškolský pedagog a výzkumník a investiční analytik ve Švýcarském Curychu.
Od března 2016 do července 2019 byl za LSNS poslancem Národní rady. Za tu se také dostal do europarlamentu. V lednu 2021 z ní ale vystoupil a o dva měsíce později se stal předsedou hnutí Republika, které transformoval ze strany Hlas lidu.
Je ženatý, má dvě děti. Ve volném čase se zabývá filozofií, psychologií, ekonomikou a věnuje se sportu.
