Do politické strany vstoupil hned se svou plnoletostí a nyní, ve svých čtyřiadvaceti letech, je nejmladším poslancem slovenské Národní rady. Když ale s Michalem Bartekem mluvíte, máte pocit, že vám odpovídá zkušený politický matador.
V Národní radě jste členem zvláštního kontrolního výboru pro kontrolu činnosti NBÚ, zahraničního výboru a výboru pro obranu a bezpečnost. Proč právě v nich?
Pán redaktor, bezpečnosť občanov by mala byť pre každého politika v jeho krajine jednou z priorít a som rád, že mám tú česť byť členom práve branno-bezpečnostného výboru. Čo sa týka môjho pôsobenia v zahraničnopolitickom výbore, témy s ním súvisiace boli do veľkej miery predmetom aj predvolebnej kampane na Slovensku, pretože naša republika pod vedením Matoviča, Hegera či dosadeného progresívneho Ódora bola západnejšia ako Západ a tieto vlády si zjavne pomýlili, pre blaho ktorých občanov majú slúžiť – lebo pre Slovenky a Slovákov to rozhodne nebolo. Tu som veľmi rád, že už v programovom vyhlásení novej vlády je jasne ukotvené to, že naše národnoštátne záujmy musia byť v centre pozornosti pri rozhodovaní aj na medzinárodnej úrovni, kde nijakým spôsobom nespochybňujeme naše členstvo v Európskej únii či Severoatlantickej aliancii. Ale to neznamená, že automaticky musíme súhlasiť so všetkým, čo z týchto inštitúcií prichádza. Záujmy Slovenska, Sloveniek a Slovákov sú pre nás na prvom mieste a od toho sa odvíja aj naša suverénna zahraničná politika.
Když odhlédneme od výborů, čemu se v parlamentu chcete nejvíc věnovat?
Možno trošku prekvapím, ale odhliadnuc od toho, že som najmladším poslancom v súčasnom parlamente, zároveň pôsobím aj ako podpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja. Viete, ako jeden poslanec celú republiku nespasím, ale viem, že s vyhrnutými rukávmi dokážem zlepšovať život vo svojom rodnom regióne a kraji, pričom skĺbenie týchto dvoch funkcií mi umožňuje skutočne hýbať veci vpred. Teda regionálny rozvoj a kvalitný život našich občanov v každom jednom regióne – to je agenda, ktorou sa zaoberám na permanentnej báze. Samozrejme, tým, že sa hrdo hlásim k sociálnej demokracii, je pre mňa dôležité posilňovanie sociálneho štátu, ktorý ochráni slabých či chorých, podporí naše rodiny a mládež pri rozlete do života a umožní našim seniorom prežiť jeseň svojho života kvalitne a aktívne.
Co teď podle vás Slovensko nejvíc potřebuje?
Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale pri tejto odpovedi si pomôžem kampaňovým naratívom z prezidentských volieb nášho predsedu Petra Pellegriniho: ,,Slovensko už konečne potrebuje pokoj.‘‘ Náš malý veľký národ už má dosť polarizácie, nekonečné rozoštvávanie spoločnosti v štýle politiky proti niekomu či niečomu a nie za niečo doviedlo Slovensko do marazmu, z ktorého sa pomaly dvíhame na nohy. Ak budeme súdržní, prekonáme aj tie najkrušnejšie časy a čaká nás svetlá budúcnosť.
Na dálku mám pocit, že výsledek loňských voleb do nemalé míry rozdělil Slovensko na dva nesmiřitelné tábory. Někdo je fanouškem premiéra Fica, jiný ho nenávidí. Někdo fandí Dankově SNS, jiný o ní nechce ani slyšet a podobně...
Vidíte, tak aj táto vaša otázka potvrdila správnosť mojej predchádzajúcej odpovede. Nechcem byť politik, ktorý bude občanom vtĺkať do hláv, že má jeden čarovný recept na všetko, no som presvedčený, že ak by sme na Slovensku konečne zmenili volebný systém tak, aby v Národnej rade Slovenskej republiky mal každý jeden okres svojho zástupcu, tá nekonečná polarizácia by ustala a z politiky by sme vyhnali takých vševedov s rozumom na všetko, ktorí okrem videí na sociálnych sieťach nedokážu urobiť pre našu republiku a ľudí v regiónoch nič prospešné, tak ako sme toho boli svedkami uplynulých tri a pol roka za hrôzovlády Matoviča a jeho kumpánov.
Slovensko čekají prezidentské volby. Nezpůsobují nějaké pnutí ve vládní koalici?
Môžem vám garantovať, že naša vládna koalícia je stabilná, hoci liberálne médiá sa snažia vykresliť obraz nejakého štiepenia, čo je však úplná hlúposť. Vláda je životaschopná, dokáže doručovať svoje predvolebné sľuby i napĺňať programové vyhlásenie. Prezidentské voľby na tom nič nemenia. Slovami klasika: „Nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, dôležité je to, či chytá myši.“
Jste nejmladším poslancem a také nejmladším krajským místopředsedou. Neslýcháte někdy od ostřílených politických matadorů, že jste ještě mládě bez zkušeností?
Možno to bude znieť úsmevne, ale do politickej strany som vstupoval deň po svojich 18. narodeninách a začal som sa angažovať na regionálnej úrovni, kde som mal možnosť, a stále mám, učiť sa od kapacít, ktoré riadia mestá, obce či náš kraj niekoľko rokov. Pred vstupom do parlamentu som štyri roky pôsobil aj ako asistent poslanca národnej rady a medzičasom som sa stal aj podpredsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja. Tým chcem povedať, že do parlamentu som nevstupoval ako nejaký aktivista bez základných politických znalostí. Odľahčene povedané, stále sa chcem veľa učiť od skúsenejších starších kolegov a potom vďaka svojim mladým nohám vybehať pre Slovenky a Slovákov čo najviac. Veď služba vlasti je nikdy sa nekončiaci proces a ja nie som žiadny horenos, ktorý si nedá poradiť.
Co vás vůbec v takto mladém věku vedlo k politice? Byla třeba častým tématem diskusí doma? A čím vás oslovil právě HLAS-SD?
Pochádzam z rodiny, akých sú na Slovensku tisícky. Moja mama je zdravotná sestra a otec pracoval vo vzduchotechnike a následne si založil malú firmu. Hodnoty, ktoré mi od malička vštepovali, ma prirodzene formovali a základné piliere, ktoré má strana HLAS, teda sociálny, národný, protifašistický a integračný, sú tie, ktoré sa plne zhodujú aj s mojimi osobnými hodnotami, a v tomto duchu tvoríme aj našu politiku. Samozrejme, som vďačný, že napriek mladému veku mi strana umožnila presadiť sa a zabojovať o dôveru občanov, ktorá ma posunula do parlamentu.
Chcete se politice profesionálně věnovat celý život?
Politika je krásna v tom, že ak sa spreneveríte svojmu poslaniu, občania vám vystavia účet. Preto práve dôvera od Sloveniek a Slovákov je pre mňa to najdôležitejšie a dokedy ju budem cítiť, pobijem sa za našich občanov až do roztrhania tela.
Poslanecký slib jste skládal v myjavském kroji. Ctíte tolik tradice?
V mojom prípade skladanie sľubu v kroji nebola len nejaká lacná pretvárka. Kroj nosím s láskou a hrdo od malička, za čo vďačím mojej babičke z Moravy (z otcovej strany mám moravské korene), ba čo viac, tento kroj bol symbolický, pretože odkazoval na Myjavu. Práve tam boli položené základy slovenského parlamentarizmu, keď v roku 1848 zasadala na Myjave prvá Slovenská národná rada na čele s Jozefom Miloslavom Hurbanom, Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom.
CV BOX
Michal Bartek (narodil se 16. srpna 1999) je poslancem Národní rady SR a místopředsedou Trenčínského samosprávného kraje.
Pred vstupem do NR SR působil jako asistent poslance Petera Kmece.
Celý život žije v Novém Meste nad Váhom v podjavorinském regionu.
S partnerkou má syna Matiase a jak rád říká, „má práve jeden rok, dva mesiace a zatiaľ štyri zuby“.
Rád běhá, nikdy neodmítne kvalitní knihu, k čemuž dodává, že „ak je k nej dobrá fľaška červeného vínka alebo slivovice, je to výhodou“.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
