Po třech letech od svého zvolení za poslance Národní rady byl v roce 2023 Matúš Šutaj Eštok jmenován ministrem vnitra a o rok později byl zvolen předsedou strany HLAS-SD. Obojí tedy v poměrně vyostřujícím se období jak v politice, tak i mezi lidmi obecně.
V září bude Národní rada opět hlasovat o změně ústavy. Je HLAS-SD jednotný? V červnu se proti novele postavil Ján Ferenčák. Od té doby sice přišel o post ve vedení strany, ale poslancem zůstává. A která změna v ústavě je pro vás nejzásadnější?
Návrh na novelu ústavy, o ktorom sa bude v septembri hlasovať, obsahuje aj náš návrh na zakotvenie rovnakého odmeňovania mužov a žien. Viete, ja som sociálny demokrat, a možno je to v tejto dobe už staromódne, no ja verím, že existujú len dve pohlavia. Muž a žena. No zároveň sme už pri prvých rokovaniach o možnej zmene tohto najvyššieho zákona jasne povedali – ak do ústavy vkladáme vetu o pohlaviach, tak aj na výplatnej páske musia byť muž a žena odmeňovaní rovnako. Žiadnej žene totiž nepomôže, že bude v ústave napísané „muž a žena“, ak bude dostávať o 15 – 20 percent nižší plat ako jej mužský kolega. Ak je toto niečo, s čím má pán Ferenčák problém, nech to teda vysvetľuje najmä ľuďom v jeho meste, kde je primátorom. Pre nás v HLAS-e je dlhodobo dôležitá téma zmena volebného systému na Slovensku na spravodlivejší pre jednotlivé regióny krajiny. V krajine totiž nájdete regionálne rozdiely, čomu nepomáha ani to, že v parlamente rozhodujú o osude celého Slovenska prevažne poslanci z Bratislavy. Na to, aby sme však mohli otvoriť širokú diskusiu na túto tému, je potrebné z ústavy vybrať vetu, ktorú tam Matovič zo strachu z ľudí umelo vložil. Pripomínam, že by v prvom kroku jej vyňatie pre ľudí absolútne nič nezmenilo, len by to umožnilo hovoriť o možných zmenách. Nateraz náš návrh na jej vyňatie nenašiel dostatočnú podporu v parlamente, a to napriek tomu, že podľa prieskumov o takúto úpravu má záujem väčšina voličov naprieč politickým spektrom. Pre nás to však ostáva dôležitá téma a túto otázku budeme otvárať naďalej.
Na červnovém sněmu strany byli zvoleni noví členové předsednictva. Tedy rok poté, co jste po Petru Pellegrinim převzal vedení strany. Co se během toho roku tak zásadního stalo?
Za ten rok, čo som predsedom strany, sa toho stalo naozaj veľa, no voľby do predsedníctva strany s tým nemajú nič spoločné. Časť vedenia strany bola zvolená ešte na minuloročnom sneme, druhej časti teraz vypršal mandát, na ktorý boli zvolení a podľa našich stanov preto bolo potrebné pristúpiť k voľbe. Teraz sú vo vedení strany ľudia, o ktorých viem, že na prvom mieste budú hájiť záujmy krajiny, potom strany a až na poslednom mieste riešiť svoje vlastné ambície. Sme silný tím pre silné Slovensko odhodlaný pracovať tak, aby sa v každom kúte Slovenska žilo aspoň o kúsok lepšie.
Na Slovensku, ale i v Česku, se v posledních letech výrazně zostřila politická rétorika a myslím, že i společnost je v obou zemích více, a agresivněji rozdělena. Je v tomto společnost víc ovlivněna politiky, nebo jsou naopak politici více ovlivněni náladami ve společnosti?
Máte pravdu, vnímam to rovnako. Je smutné, že sme sa dostali až do bodu, keď sa pre politiku spolu prestávajú rozprávať aj príbuzní v rodine. Áno, na jednej strane za to majú zodpovednosť samotní politici ich prejavmi, no musíme sa pozrieť aj na rýchlosť šírenia informácie. Viete, rôzne často nepremyslené „šplechy“, ale aj vyhranené názory, to bolo v politike odjakživa. Čo je však v politike novinka posledných rokov, sú sociálne siete a ďalšie médiá, ktoré k vám dostanú akúkoľvek informáciu v priebehu pár minút, a algoritmus na sociálnych sieťach má tendenciu zobrazovať taký obsah, ktorý často ústi do väčšej radikalizácie. O to viac by sme si my politici mali uvedomovať zodpovednosť a možný dosah nášho správania. V HLAS-e odmietame robiť politiku, ktorá by polarizovala spoločnosť. Neotvárame kultúrno-etické otázky ani nestaviame hrádze, nehádžeme polená pod nohy. Naši ministri makajú, prinášajú výsledky a nezaoberajú sa zástupnými témami. Nenašli by ste jednu tému, jeden zákon, ktorý HLAS priniesol a ktorý rozdeľoval spoločnosť alebo nemal pozitívny vplyv na ľudí. Taký zákon jednoducho neexistuje.
Jste jednoznačným zastáncem setrvání v EU i NATO. Ohledně NATO – je závazek na zvýšení výdajů členských zemí během deseti let na pět procent HDP. Je to pro Slovensko splnitelné? A do čeho konkrétně by podle vás ty výdaje měly jít?
Hneď vám odpoviem, no musím sa vyjadriť k členstvu Slovenska v EÚ a NATO. Pre nás je akákoľvek polemika o vystúpení z týchto organizácií červenou čiarou. Spája sa to však aj s tou zodpovednosťou za polarizovanie spoločnosti, na čo ste sa ma spýtali pred chvíľou. V médiách zarezonoval výrok koaličného partnera o tom, či by Slovensku nesvedčala neutralita. Neutralita však neznamená, že „som mimo konfliktu“, ale znamená, že „v konflikte som bezbranný a vydaný napospas”. Aj toto je teda príklad zástupnej témy, ktorú my nielen odmietame, ale aj považujeme za nebezpečnú vôbec otvárať. Čo sa týka výdavkov na obranu, ešte pred samitom som za HLAS hovoril, že výdavky na obranu nesmú ísť na úkor sociálneho štandardu ľudí. Tento postoj je nemenný. Keďže musíme konsolidovať verejné financie, nie je možné zvýšiť tieto výdavky už v budúcom roku a už vôbec nie skokovito. Som rád, že sa Slovensku podarilo vyrokovať si dlhšiu lehotu na toto zvyšovanie. Na členské krajiny sa musíme pozerať individuálne. Pre Slovensko je doslova nevyhnutné, aby boli výdavky na obranu použité na projekty duálneho využitia. To znamená na projekty, ktoré v čase mieru môžu slúžiť ľuďom, ale v prípade, že, nedajbože, vypukne vojna, využije ich aj armáda. Naprieč krajinou máme mosty v havarijnom stave. Kým teda budeme napríklad kupovať tanky, musíme mať opravené tieto mosty – lebo bez funkčných a bezpečných mostov v krajine sa ďaleko nedostane nielen naše vojsko, ale ani možné vojská našich spojencov.
V posledních měsících probíhala velká náborová kampaň ke zvýšení počtu policistů. Splnila účel?
Ministerstvo vnútra som prevzal v hroznom stave. Policajti za bývalých vlád konali na politickú objednávku, často v rozpore so zákonom. Tomu je koniec, ukončil som vojnu v polícii. Rovnako sa nášmu rezortu podarilo zastaviť nelegálnu migráciu aj chaos na hraniciach – a to napriek tomu, že bývalý premiér Ódor hovoril, že si na to musíme jednoducho zvyknúť, že je to nová realita. Odmietam, aby si ktokoľvek na Slovensku musel zvykať na zníženú bezpečnosť. Policajnému zboru aktuálne chýba takmer 4 000 policajtov. Polícia súperí s nedostatkom ľudí desať rokov a posledné tri a pol roka bol tento nedostatok výrazne prehĺbený. Aktuálne je našou prioritou dostať do zboru čo najviac ľudí. Preto sme zaviedli stabilizačné opatrenia ako napríklad náborový príspevok až 5-tisíc eur, príspevok na bývanie, ale aj možnosť získať bezúročnú pôžičku. Rovnako sme upravili fyzické previerky tak, aby boli výzvou, ale zároveň neodradili schopných kandidátov. Nedostatok policajtov nevyriešite zo dňa na deň, no kombinácia týchto dobrých opatrení spojená s náborovou kampaňou začína prinášať želaný výsledok. Počas troch mesiacov náborovej kampane sa len cez online zaregistrovalo 4 635 uchádzačov, čo je viac než za celý rok 2024, keď prišlo necelých 4 500 prihlášok. Kampaň oslovila široké spektrum záujemcov vrátane príslušníkov iných bezpečnostných zložiek, často s bohatými skúsenosťami a dôstojníckymi hodnosťami. Preto každú žiadosť moji kolegovia v rezorte spracovávajú a posudzujú individuálne.
CV BOX
Matúš Šutaj Eštok (narodil se 4. února 1987 v Budkovcích) je slovenský ministr vnitra a předseda strany HLAS-SD.
Absolvoval Právnickou fakultu Univerzity Komenského v Bratislavě a poté byl dva roky právníkem na jejím rektorátu.
V dalších letech postupně působil na Správě hmotných rezerv, ministerstvu školství a úřadu místopředsedy vlády. Od roku 2018 byl vedoucím Úřadu vlády.
V roce 2020 byl zvolen poslancem Národní rady, o tři roky později byl jmenován ministrem vnitra. Předsedou strany HLAS-SD byl zvolen v červnu 2024.
reklama
