Ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová sa koncom novembra prvýkrát zúčastnila na rokovaní Rady Európskej únie pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport v Bruseli, kde šéfka slovenského rezortu kultúry jasne deklarovala podporu celej kultúrnej obci s dôrazom na zlepšenie sociálneho zabezpečenia.
Jednou z hlavných tém rokovania v Bruseli bolo zlepšenie podmienok umelcov. Znamená to, že slovenských umelcov a pracovníkov v kultúre čakajú lepšie časy?
Hlavnou témou rokovania bolo zlepšenie podmienok umelcov, ale aj všetkých profesionálov, ktorí v kultúre pracujú. Myslím, že všetci máme v živej pamäti obdobie pandémie, kedy práve umelecká obec bola jednou z najviac zasiahnutých. Toto sa nesmie zopakovať. Ak nezlepšíme sociálne postavenie ľudí, ktorí pracujú v kultúre – a tým nemyslím len umelcov ako takých, ale aj celého zabezpečovacieho personálu od zvukárov cez kameramanov až po strihačov a všetkých ďalších, ktorí sú za výsledkom každého jedného diela –, nemôžeme očakávať, že kultúra bude naďalej klenotom nášho národa. Musíme všetkým, ktorých sa to týka, predostrieť jasnú, zrozumiteľnú, no predovšetkým udržateľnú víziu. Tak, aby sme ich pre prácu v tejto oblasti jednak motivovali, ale zároveň si ich dokázali dlhodobo udržať. Verím, že obdobie, keď si niektorí umelci museli privyrábať ako taxikári či kuriéri, je už za nami. Urobím pre to maximum.
Zlepšenie pracovných podmienok umelcov a iných profesionálov v kultúre je jednou z téz, ku ktorým ste sa zaviazali aj v programovom vyhlásení vlády. Znamená to, že je to nielen európska priorita, ale aj vaša osobná?
Zo svojej pozície pre to urobím všetko, čo bude v mojich silách. Treba si uvedomiť, že kultúra netvorí len ekonomické hodnoty, ale predovšetkým našu identitu. Pomáha nám vytvárať lepší svet a aj odkaz pre budúce generácie. Kultúra je jedna z najvyšších hodnôt, a preto ľudia, ktorí sú jej súčasťou a doslova tvoria jej DNA, si zaslúžia tie najlepšie podmienky. Je zrejmé, že problémy v oblasti sociálneho zabezpečenia, pracovno-právnych vzťahov či zdaňovania osôb pracujúcich v kultúre majú dlhodobý charakter a už spomínaná pandémia na ne len výraznejšie upozornila.
V Európskej únii sa čoraz viac diskutuje o tzv. štatúte umelca. Stotožňujete sa s touto iniciatívou?
Je to jedna z možností, ktorá by posilnila postavenie umelcov a pomohla nám zlepšiť ich sociálne zabezpečenie. Štatút umelca u nás legislatívne ukotvený nie je, no rozhodne by pomohol nielen k udržaniu tých, ktorí v kultúre už pôsobia, ale bol by motiváciou pre budúcich umelcov. Všetko má však svoju postupnosť a oblastí, ktoré nám v slovenskom rezorte kultúry doslova horia, je podstatne viac, ako len táto jedna konkrétna.
Prvé rokovanie v Bruseli ste využili aj na bilaterálne stretnutia s viacerými rezortnými partnermi z Európy. Kde vidíte prieniky možnej spolupráce?
Absolvovala som viacero stretnutí. Spomeniem kolegov a kolegyne z Česka, Španielska, Talianska, Nemecka a Francúzska, Slovinska, Rakúska. S ministerkou Chorvátska sme si už teraz dohodli návštevu a spoločný projekt. Veľmi sa na to teším. Podobná spolupráca nás, verím, čaká aj v Taliansku. Plánujem navštíviť Bad Ischl, európske hlavné mesto kultúry. Boli to v podstate úvodné zoznamovacie stretnutia, kde sme si zhrnuli vzájomné možnosti bilaterálnej spolupráce na úrovni našich rezortov. Ak to zhrniem, je dôležité, aby naša kultúra mala svoj priestor aj v zahraničí a bola pevnou súčasťou života Slovákov, ktorí tam žijú. Tých možností je, samozrejme, viac, či už prostredníctvom rôznych výstav alebo vystúpení našich umelcov a podobne.
V Bruseli ste tiež podporili Deň boja proti násiliu na ženách. Ako vy osobne túto iniciatívu vnímate?
Som žena, matka dvoch dcér a akékoľvek násilie, či už fyzické alebo psychické, jednoznačne odsudzujem. Ak je oranžová šatka jednou z možností, resp. foriem, ako prispieť k otvoreniu diskusie o tejto téme, rada sa k nej vždy pridám. Žiaľ, napriek vyspelosti spoločnosti a pokroku doby je táto téma stále aktuálna. Stále sú ženy, ktoré potrebujú vedieť, že v tom nie sú samy, že existujú inštitúcie, na ktoré sa môžu obrátiť. Žiadna forma násilia nie je v poriadku a nikdy nebude.
V októbri 2023 pri menování novej slovenskej vlády
CV BOX
Martina Šimkovičová (narodená 29. augusta 1971 v Modre) je bývalá televízna moderátorka, bývalá poslankyňa NR SR a súčasná ministerka kultúry.
V roku 1993 ukončila štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, kde získala magisterský titul v odbore výchova osôb vyžadujúcich osobitnú starostlivosť, a v roku 2015 získala titul PaedDr. v odbore liečebná pedagogika.
V roku 1998 nastúpila do televízie Markíza, kde napokon moderovala hlavnú večernú spravodajskú reláciu. Po takmer 18 rokoch z nej odišla a moderovala diskusie v internetovej televízii Slovan.
V roku 2016 sa dostala do parlamentu za stranu Sme rodina. Po dvoch mesiacoch bola po nezhodách nútená stranu opustiť a ďalej pôsobila ako nezávislá. V roku 2019 kandidovala do Európskeho parlamentu za stranu Starostovia a nezávislí kandidáti, ale voľbami neprešla. O rok neskôr neuspela v slovenských parlamentných voľbách za stranu Hlas ľudu. V tohtoročných predčasných voľbách uspela vo farbách SNS. Stala sa poslankyňou a koaličné zoskupenie ju nominovalo na post ministerky kultúry.
Má tri deti – dcéry Petru a Sofiu a syna Marka.
reklama
