Rozhovory

Marián Kéry: Diplomácia je základ na riešenie konfliktov

Publikováno: 13. 5. 2024
Autor: Lucie Burdová
Foto: Jana Birošová/Extra plus a archiv Mariana Kéryho
logo Sdílet článek

Povídání s poslancem slovenského Národního shromáždění Mariánem Kérym (SMER-SD) se točilo hlavně kolem zahraničních témat. Což je logické už jen proto, že Marián Kéry je mimo jiné předsedou Zahraničního výboru NR SR a členem Výboru pro evropské záležitosti.

Jako předseda zahraničního výboru NR SR máte k zahraniční politice
své země blízko. Jak rozumět pojmu „suverénní zahraniční politika SR“, který často používá nejen předseda vlády Robert Fico? 

Veľmi jednoducho. Suverénna zahraničná politika Slovenskej republiky je taká, ktorá rešpektuje naše ukotvenie v Európskej únii aj NATO, čo však neznamená, že by sme mali byť ticho, ak rozhodnutia prijímané v týchto dvoch organizáciách idú proti našim národnoštátnym záujmom. Rovnako suverénna zahraničná politika vníma, že veľmoci (Ruská federácia, Čína), s ktorými Slovenská republika chce a musí mať dobré politické a z nich vychádzajúce hospodárske vzťahy, sú aj mimo spomenutých štruktúr. Inak povedané, malý štát ako my má doslova povinnosť rozvíjať dobré vzťahy so všetkými, ktorí si to zaslúžia a chcú rovnako rozvíjať dobré, obojstranne prospešné vzťahy s nami. 

Velké kontroverze vzbudilo setkání ministra zahraničí Juraje Blanára s ruským protějškem Sergejem Lavrovem v době, kdy se EU snaží Rusko za jeho invazi na Ukrajině izolovat a sankcionovat... 
V čom bolo spomenuté stretnutie iné ako stretnutie Sergeja Lavrova s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom? Nepostrehol som, že by amerického ministra kvôli tomu niekto kritizoval. Diplomacia je základ na riešenie a často aj predchádzanie akýchkoľvek konfliktov. Áno, sme počtom obyvateľov i rozlohou malý štát. Ale prečo by sme mali rezignovať na náš vklad k mierovej diplomacii? Kvapkajúca voda vydlabáva kameň nie silou, ale vytrvalosťou. Malé krajiny, ktoré sú, metaforicky povedané, takými kvapkami, môžu dokázať viac, ako si myslia. 

Bude nadále platit, že Slovensko poskytuje Ukrajině humanitární pomoc, ale vojenskou už nikoli?
Áno, Slovensko už žiadne zbrane zo štátnych zásob posielať na Ukrajinu nebude. Ani nemôže. Naše sklady sú prázdne, minulé vlády poslali na Ukrajinu takmer všetko. Slovensko, ak by som to trochu prehnal, by sa v aktuálnej situácii nemalo čím brániť. Zostáva nám spoliehať sa na spojencov, ak by prišlok najhoršiemu. A pomaly, podľa možností, našu armádu opäť vyzbrojovať. Som preto veľmi rád, že prvé stíhačky F-16 majú na Slovensko doraziť už v polovici tohto roka. Bývalé vlády musím kritizovať taktiež za to, že poslali Ukrajincom aj systém protivzdušnej obrany S-300. Čo sa týka humanitárnej pomoci, tá bude pokračovať naďalej. 


S poslancem NR SR Tiborem Gašparem. 

Rozdílné pohledy na konflikt na Ukrajině rozdělily Visegrádskou čtyřku. Má skupina i přesto budoucnost?
Som presvedčený, že V4 má stále veľkú budúcnosť. Už len preto, že všetky štáty spolu vytvárame spoločenstvo 65 miliónov ľudí. A to je sila, ktorú si musia, chtiac- -nechtiac, všímať aj Nemci či Francúzi. Samozrejme, že ani v rámci tohto zoskupenia nemáme na všetko rovnaký názor. Ale to je úplne legitímne. Len by sa nemalo stať, že preto sa začneme vzájomne kritizovať, v horšom prípade poučovať a v tom najhoršom scenári sa prestaneme stretávať. Na ilustráciu uvediem konkrétny príklad z minulosti. Pamätáte sa, ako sa V4 dokázala zomknúť a vyvinula tlak, ktorý mal rozhodujúci podiel na tom, že téma povinných kvót sa pred niekoľkými rokmi nezrealizovala? Dodnes to považujem za veľké víťazstvo štátov zo stredoeurópskeho priestoru. Môžem spomenúť aj tému nastolenia dvojakej kvality potravín. Máte pravdu v tom, že Slovensko spolu s Maďarskom má iný názor ako Česká republika a Poľsko v otázke dodávania zbraní na Ukrajinu a rovnako v tom, že neveríme vo vojenské riešenie tohto vojenského konfliktu.  

Českými médii proběhla zpráva, že by vláda Roberta Fica chtěla zeštíhlit státní správu až o třicet procent. Je to reálné?
Zatiaľ ide len o prvotné myšlienky a úvahy. Keďže nám vlády Matoviča, Hegera a Ódora rozvrátili verejné financie, tak súčasná slovenská vláda je nútená konsolidovať. A preto hľadá možnosti, aby nepopulárne opatrenia nešli na úkor znižovania životnej úrovne našich občanov. Aby tie opatrenia neboli asociálne, ale aby to bolo najmä udržateľné. Úloha ozdravovania verejných financií nie je úlohou len Slovenska, ale čaká takmer každú krajinu Európskej únie. Vláda Roberta Fica chce byť a pevne verím, že aj bude, dobrým a rozumným hospodárom. 

Zajímal by mě také váš názor na evropskou rezoluci z ledna letošního roku, kterou europoslanci reagovali na některé změny ve slovenské legislativě. Mohl byste je krátce okomentovat?
Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry bolo politické rozhodnutie. Tento úrad politickým spôsobom vznikol a teraz aj zanikol. Na čele ÚŠP stál Daniel Lipšic, bývalý politik (viacnásobný minister), ktorý nás, jeho politických oponentov, nenávidel a podľa toho sa aj správal. Viete o tom, že Lipšic pred tým, ako ho poslanci NR SR z radov bývalej vládnej koalície zvolili na čelo úradu, bol právoplatne odsúdený za neúmyselné zabitie človeka na priechode pre chodcov? Zmenami v Trestnom zákone sme sa chceli priblížiť trestnými sadzbami k štátom ako Česko, Rakúsko či Nemecko. Dokonca sme chceli dosiahnuť odklon od retributívnej k restoratívnej justícii. Opozícia túto vysoko odbornú tému spolitizovala a organizovala protesty. Čo sa týka rezolúcie Európskeho parlamentu, jej tvorcovia sa držali hesla čím viac, tým lepšie a z každého rožka troška. Najväčšiu zodpovednosť za to nesú slovenskí europoslanci zastupujúci slovenské opozičné politické strany. Je hanebné, že sa nedokážu zmieriť s výsledkom demokratických volieb do NR SR a tiež prezidentských volieb. Snažia sa Slovensku škodiť pred významnými európskymi inštitúciami, viacerí robia všetko pre to, aby boli Slovenskej republike pozastavené eurofondy. Tento krok je v mojich očiach správaním, ktoré sa nedá ospravedlniť. 

S manželkou Adrianou a dcerami Adrianou a Agátkou. 

Jak hodnotíte průběh a výsledek volby prezidenta? Lze očekávat sloučení strany HLAS-SD se stranou SMER-SD, jak se proslýchá?
S výsledkom prezidentských volieb som spokojný nielen ja, ale aj naša strana SMER-SD. Po desiatich rokoch získala Slovenská republika prezidenta, ktorý má potenciál priniesť pokoj, prezidenta s politickou skúsenosťou, vyzretého štátnika, ktorý bude obhajovať naše záujmy v zahraničí a vždy bude na prvom mieste vidieť tak ľudí doma na Slovensku, ako aj naše národnoštátne záujmy. O tom, aké a či vôbec bude mať výsledok prezidentskej voľby vplyvy na slovenskú politickú scénu, je v tejto chvíli predčasné špekulovať. Vylučujem, že by v dohľadnom čase mohlo prísť k zlúčeniu strany HLAS-SD s mojou materskou politickou stranou. 

CV BOX 
Marián Kéry (narodil se 6. února 1978 ve Zlatých Moravcích) je poslanec NR SR. 
Vystudoval Filozofickou fakultu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitře, aprobaci historie a ruský jazyk. Externě studuje na Právnické fakultě Univerzity Mateja Bela v Banské Bystrici. 
 Začínal jako učitel na Gymnáziu Janka Kráľa ve Zlatých Moravcích, učil také na základní škole v Červeném Hrádku, kde mimo jiné od svých devatenácti let působil v zastupitelstvu. 
 V roce 2001 se stal členem SMER-SD a v témže roce i okresním předsedou ve Zlatých Moravcích. Loni byl zvolen krajským předsedou strany. Od roku 2005 je nepřetržitě poslancem Nitranského samosprávného kraje a od roku 2012 poslancem Národní rady, kde se prioritně věnuje otázkám zahraniční politiky. Od roku 2020 je předsedou Zahraničního výboru. 
Je ženatý, s manželkou Adrianou má dvě dcery – Adrianu a Agátku. Má rád sport, zejména fotbal a tenis. Fotbal sám kdysi hrál, od osmnácti let byl fotbalovým rozhodčím, šest let působil v nejvyšších soutěžích Slovenského fotbalového svazu jako asistent rozhodčího. 

Mohlo by vás zajímat

Více článků