Slovensko si letos připomnělo osmdesát let od národního povstání proti nacistickým okupantům. A bylo to jedno z velkých témat, která tento rok přinesl. Nejen o něm jsme si povídali s poslancem NR SR za SMER-SD, předsedou zahraničního výboru a členem výboru pro evropské záležitosti Mariánem Kérym.
Co si může z odkazu SNP vzít dnešní společnost?
Slovenské národné povstanie je dôležitou pripomienkou historickej udalosti, ktorá zanecháva hlboký odkaz pre Slovenky a Slovákov aj po ôsmich desaťročiach. SNP bolo predovšetkým vzopretím sa proti ideológii nacizmu a fašizmu a v neposlednom rade proti vojakom hitlerovského Nemecka. Symbolizuje hodnoty odvahy a odhodlania, ktoré sú stále aktuálne. V Povstaní sa dokázali spojiť ľudia s rôznymi politickými názormi - komunisti i demokrati - bez ohľadu na vierovyznanie či sociálne postavenie. Všetkých spájal spoločný cieľ, boj za slobodu a demokraciu. Tento odkaz je dôležitý aj dnes, keď je spoločnosť často polarizovaná. SNP ukazuje, že spolupráca a solidarita sú napriek rozdielom kľúčové pre dosiahnutie vyššieho dobra. No a vyzdvihol by som aj obranu demokratických hodnôt. V súčasnom svete, kde sú demokratické princípy pod tlakom rôznych vnútorných aj vonkajších síl, je nevyhnutné brániť princípy právneho štátu, ľudských práv a slobodných volieb. SNP zostáva aj po ôsmich desaťročiach silným symbolom, ktorý nás varuje pred opakovaním chýb minulosti. Kritická re????exia histórie a pochopenie toho, ako extrémizmus a totalitné režimy vznikajú, sú nevyhnutné pre to, aby sme sa vyhli ich návratu.
V souvislosti s přípravami oslav SNP jste na svém facebookovém profilu uveřejnil příspěvek nazvaný „Pomýlený, nadradený a agresívny progresívno-liberálny jazyk.“ Není už samotný titulek toho příspěvku agresivní?
Nemyslím si to. Titulok obsahuje prídavné meno agresívny, inak však iba pomenúva situáciu, na ktorú som reagoval. V mojom príspevku išlo najmä o to, že opoziční poslanci NR SR Tomáš Valášek a Juraj Krúpa chceli od ministra vnútra poznať zoznam rečníkov, ktorí mali vystúpiť na oficiálnych oslavách 80. výročia SNP v Banskej Bystrici. A ja sa snažím odpovedať, na základe faktov, na otázku, prečo sa snažia takto pomýlene, vo svojej podstate pyšne a agresívne, o cenzúru rečníkov, ktorí by im neboli po vôli. Akoby zabudli na to, že predchádzajúce vládne koalície na čele s OĽaNO, spolu s vtedajšou prezidentkou Zuzanou Čaputovou si oslavy SNP jednoducho prisvojili a nepustili na ne žiadnu verejnosť.
Dalším výročím bylo přijetí Ústavy z 1. září 2992, která umožnila vznik samostatné Slovenské republiky. Vidíte v rozpadu Československa ztrátu, nebo naopak příležitost?
Slováci a Česi sa v roku 1918 vďaka nezlomnej viere a aktivitám na poli diplomacie dočkali vzniku spoločného štátu. Naše národy boli pri sebe v dobrých i ťažkých časoch a nie vždy bolo naše súžitie bez chýb. Dospeli sme do fázy, keď nám v spoločnom štáte začalo byť akosi pritesno. Vznik Slovenskej republiky v roku 1993 som vždy vnímal ako šancu na náš výraznejší rozvoj. Hoci my Slováci akoby sme mali niekedy príklon k pesimizmu a k akémusi sebabičovaniu. Som presvedčený, že za tých 30 rokov sme prešli veľký kus cesty, tak na domácej scéne pri budovaní štátnosti a zvyšovaní kvality života ľudí, ako aj v zahraničí. Prvý september 1992 symbolizuje začiatok novodobej štátnosti Slovenska a je dôležitým sviatkom, ktorý zdôrazňuje hodnoty demokratického a právneho štátu.
Vrátím se k našemu poslednímu rozhovoru a výroku, že „diplomacie je základ pro řešení a často i předcházení jakýmkoli konfliktům“. Neměli by se jím řídit politici i na domácích politických scénách?
Určite, diplomacia by mala byť kľúčovým nástrojom nielen v medzinárodných vzťahoch, ale aj v domácej politike. Rovnako ako na globálnej úrovni, kde diplomacia slúži na riešenie a predchádzanie konfliktom, môže podobný prístup pomôcť zmierňovať politické napätie a polarizáciu v rámci spoločnosti. Prínosy diplomacie vnímam najmä v konštruktívnom dialógu a kompromise, ktorý hľadá a často aj nachádza. Práve spomenutý kompromis určite prispieva k väčšej stabilite a funkčnosti politického systému. Diplomacia ďalej spočíva aj v rešpekte atolerancii, hľadanívzájomného porozumenia a celkovo v predchádzaní konfliktov. Keď sa politici správajú diplomaticky, keď konajú s rešpektom a so zodpovednosťou, môže to zvýšiť dôveru verejnosti v politický systém. Politická kultúra, ktorá je založená na diplomatickom prístupe, je menej náchylná na populizmus a politický cynizmus. Ak by sa politici na domácej politickej scéne riadili viac princípmi diplomacie, mohlo by to prispieť k väčšiemu zmiereniu, stabilite a efektívnejšiemu riadeniu nášho štátu. V dobe rastúcej polarizácie a rozdelenia spoločnosti je diplomatický prístup dôležitejší než kedykoľvek predtým.
Jak ovlivnil květnový atentát na premiéra Roberta Fica náladu ve slovenské společnosti?
Atentát na premiéra Roberta Fica bol vyvrcholením dlhodobej a extrémnej polarizácie slovenskej spoločnosti, ktorá sa začala prehlbovať po nástupe novej vlády Igora Matoviča v roku 2020 a začiatku pandémie COVID-19, ktorú táto vláda nezvládla. V polovici októbra to bolo päť mesiacov od atentátu na premiéra Roberta Fica. Žiaľ, spoločnosť sa odvtedy nezmenila k lepšiemu, Zdá sa, že liberálne médiá, ale ani opozícia nič nepochopili. Opozícia na čele s progresívnym Slovenskom a so SaS- -kou aj toto leto iba bičovali vášne. Vo vládnej koalícii sme vždy rešpektovali právo na zvolávanie protestov. Na rozdiel od vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera sme nikdy na demonštrantov neposielali vodné delá, ani sme nedávali príkazy strieľať do protestujúcich gumovými projektilmi.
V této souvislosti ještě jeden dotaz. Domníváte se, že vláda zvládla komunikaci vůči veřejnosti?
K tejto otázke je veľmi náročné sa vyjadriť v krátkosti. Ak zoberieme za ukazovateľ kvality komunikácie vlády prieskumy verejnej mienky, tak rok po voľbách sa preferencie strany SMER-SD v podstate nehýbu, čo značí, že si nielen SMER, ale aj vládna koalícia udržiavajú pomerne vysokú popularitu, darí sa im verejnosti vysvetľovať témy a udržiavať si podporu. To je vzhľadom na neustále ataky nielen zo strany takmer celej opozície na čele s Progresívnym Slovenskom, ale aj zo strany liberálnych médií určite úspech. Pokiaľ ide o konkrétnu komunikáciu po atentáte na Roberta Fica, tu rovnako nemám výraznejšie námietky. Išlo o takú bezprecedentnú udalosť, s ktorou v novodobých dejinách Slovenska nemáme skúsenosť, a preto akékoľvek kritické hlasy na komunikáciu tejto udalosti považujem za čisté teoretizovanie.
CV BOX
Marián Kéry (narodil se 6. února 1978 ve Zlatých Moravcích) je poslanec NR SR.
Vystudoval Filozofickou fakultu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitře, aprobaci historie a ruský jazyk. Externě studuje na Právnické fakultě Univerzity Mateja Bela v Banské Bystrici.
Začínal jako učitel na Gymnáziu Janka Kráľa ve Zlatých Moravcích, učil také na základní škole v Červeném Hrádku, kde mimo jiné od svých devatenácti let působil v zastupitelstvu.
V roce 2001 se stal členem SMER-SD a v témže roce i okresním předsedou ve Zlatých Moravcích. Loni byl zvolen krajským předsedou strany. Od roku 2005 je nepřetržitě poslancem Nitranského samosprávného kraje a od roku 2012 poslancem Národní rady, kde se prioritně věnuje otázkám zahraniční politiky. Od roku 2020 je předsedou Zahraničního výboru.
Je ženatý, s manželkou Adrianou má dvě dcery – Adrianu a Agátku. Má rád sport, zejména fotbal a tenis. Fotbal sám kdysi hrál, od osmnácti let byl fotbalovým rozhodčím, šest let působil v nejvyšších soutěžích Slovenského fotbalového svazu jako asistent rozhodčího.
