Mnozí Češi mají slovenskou zpěvačku, skladatelku a kytaristku Katarínu Knechtovou stále spojenou se skupinou Peha a velkým hitem Môj Bože. Přestože to je historie už osmnáct let stará a od té doby vydala už pět sólových alb. V létě bude koncertovat nejen na Slovensku, ale i v České republice.
Jaký máte vztah k Česku?
Milujem Českú republiku, mám veľmi rada české publikum, vašu pohostinnosť, vašu lásku k hudbe, prírodu, pivo. (směje se) Cítim sa tam ako doma. Som rada, že tam môžem hrať.
Máte u nás nějaké oblíbené destinace?
Do Česka chodím rada a pomerne často. Každý kraj, mesto, oblasť má niečo do seba, ale ak by som mala vypichnúť nejaké moje obľúbené destinácie, tak by to bol Český Krumlov, má pre mňa neskutočnú atmosféru. Bola som tam viackrát a raz aj na splave po Vltave, čo bol super zážitok. No a potom je tu Mikulov, Valtice... Úžasné cyklotrasy, vinice a v neposlednom rade hlavne ľudia.
V zimě jste v Praze vystupovala s foklorním souborem Šarišan. Co jste českému divákovi nabídli?
Išlo o špeciálne predstavenie kombinujúce folklór s modernými rockovými prvkami RO©K NA DZEDZINE. Je to vystúpenie plné energie, temperamentu a podieľalo sa na ňom osemdesiat umelcov. Tanečníkov, spevákov aj herečiek. Divák mal jedinečnú šancu vidieť celoročné tradície a zvyky východného Slovenska v jednom v modernom kabáte.
Máte ráda tradice?
Ak sa na túto otázku pozriem skrz hudbu, tak musím povedať, že sa mi veľmi páčia staré ľudové piesne, ktoré majú príbeh a hĺbku a pretože sú úprimné a nič nepredstierajú. Je v nich všetko, čo ľudia vtedy prežívali. Navyše sú prepojené s prírodou a ročnými obdobiami. Je v tom určitá pokora voči životu.
Z vystoupení se souborem Šarišan.
Se Šarišanem vás také spojuje hudebně taneční projekt PUTO. V čem spočíval?
PUTO bol jedinečný hudobno-divadelný projekt v spojení mňa a folklórneho súboru Šarišan a mojej kapely. „Miluj a nikdy sa nepretrhnú putá, ktoré nás spájajú“ – to bolo motto, nosná myšlienka toho turné a celého príbehu. Puto k zemi, k domovine, k priateľom, rodine, ľuďom, k tradíciám.
Budete o prázdninách koncertovat v Česku?
Túto letnú sezónu budem s kapelou hrať na mnohých mestských festivaloch na Slovensku, ale aj v Českej republike, máme niekoľko zaujímavých koncertov aj na slovenských hradoch. Počas leta ide prevažne o festivalové zostavy s mojou kapelou, no budú aj v sprievode symfonického orchestra alebo aj čisto akustické zostavy, bude to pestré.
Jak jste na tom s novým albem?
Materiál priebežne dávam dokopy, sú obdobia, keď to ide ľahšie a niekedy to ide pomalšie. Nechcem pustiť von niečo bez rozmyslenia, na tom, čo dávam von, mi veľmi záleží. Takže presný dátum nového albumu ešte neohlasujem, mám teraz vonku aktuálny singel Diaľky, ktorý mi spoluprodukoval Christian Eigner (bubeník Depeche Mode).
Na vystoupeních máte krásné šaty. Kdo vám je navrhuje?
Obliekam sa podľa typu akcie, na koncertné turné si dávam šaty šiť na mieru u módnych návrhárov, na poslednom turné som spolupracovala s Ferom Mikloškom. Na festivaloch je to zase úplné iné, keďže sa hrá dynamická zostava a zvyčajne je aj vonku horúco, takže tu to musí byť kombinácia originálneho outfitu a komfortu. V civile mám rada jednoduché a pohodlné veci.
Netajíte se tím, že jste věřící. Je pro vás důležité v něco věřit?
Viera je pre mňa veľmi intímna záležitosť. Nie je viazaná na konkrétne formy alebo pravidlá. Skôr ju vnímam ako dôveru v niečo, čo nás presahuje. Niekedy je silnejšia, niekedy slabšia, ale je tam. V ťažších chvíľach sa k nej prirodzene obraciam. Pre každého človeka to môže znamenať niečo iné, ale veriť v niečo, napríklad v nejaký zmysel našej existencie, je podľa mňa veľmi dôležité. Život vnímam ako niečo veľmi krehké. Narodenie a smrť sú jeho prirodzenou súčasťou a nie vždy im dokážeme porozumieť, ale učíme sa ich prijímať. S pribúdajúcimi rokmi si viac uvedomujem hodnotu prítomného okamihu. Snažím sa byť viac tu a teraz. A možno menej kontrolovať veci, ktoré aj tak neviem ovplyvniť. Je to proces učenia. Celoživotný.
Jak vnímáte lásku, o které tak často zpíváte?
Vnímam ju ako základnú esenciu života, od ktorej sa všetko odvíja. Nie je to niečo, čo sa dá uzavrieť do jednej definície. Je premenlivá, no zároveň nás vždy niečo učí, a je to energia, ktorá nás mení.
Katarína během své pouti do Santiaga de Compostela.
Katarína a hudba
„Nepamätám si konkrétny moment, keď som sa rozhodla, že budem speváčka,“ říká Katarína. „Hudba bola vo mne odjakživa, takže to prišlo veľmi prirodzene. Skôr som cítila, že bez hudby neviem existovať. Dnes si myslím, že to bola určitá forma manifestovania. Spievala som, predstavovala som si, že hrám a spievam koncerty pre ľudí, skúšala som skladať piesne a prvé texty a hrať na rôznych hudobných nástrojoch. Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa to raz stane mojou ozajstnou prácou a že sa hudbou dokážem živiť. Najviac ma ovplyvnili rodičia, zvlášť otec, ktorý hral v kapele na base, a pamätám si, že ma so sebou brával na skúšky. Mali sme doma mikrofón aj aparatúru a všelijaké hudobné nástroje a mňa to všetko zaujímalo a bavilo skúmať. Na základnej škole bola moja mama tá, ktorá mala trpezlivosť so mnou cvičiť na klavíri. A nakoniec oni mi dali slobodu byť sama sebou.“
CV BOX
Katarína Knechtová (narodila se 14. března 1981 v Prešově) je slovenská zpěvačka, skladatelka a kytaristka.
Do roku 1997 působila jako vokalistka v prešovské skupině IMT Smile, poté založila s bubeníkem Martinem Migašem a kytaristou Karlem Sivákem novou skupinu Peha. Ta v roce 1999 vydala své první album s příznačným názvem Niečo sa chystá.
V roce 1999 získala se skupinou Peha ocenění Objev roku, o dva roky později obdržela Katarína cenu Aurela v kategorii nejlepší zpěvačka.
Za úspěšné působení na slovenské hudební scéně získala v roce 2005 opět sošku Aurela v kategorii nejlepší zpěvačka a v roce 2007 vyhrála v anketě OTO cenu za nejlepší zpěvačku za rok 2006.
Skupinu Peha v roce 2008 opustila a vydala se na sólovou dráhu.
reklama
