Ve svých skoro osmapadesáti letech je Juraj Blanár zkušeným politickým matadorem, ve vysoké politice se pohybuje už přes dvacet let. Když se po loňských parlamentních volbách stal novým ministrem zahraničí, dodržel zvyklostní pravidlo a na svou první zahraniční cestu zamířil do Česka.
V Praze se tak vystřídali už všichni klíčoví ministři nové slovenské vlády. Jak hodnotíte začátek spolupráce nové vlády s Českem a v čem je pro Slovensko důležitý?
Slovenská a Česká republika sú susedia, ktorí spolu prežili desaťročia v spoločnom štáte a tomu zodpovedajú aj naše kvalitné vzťahy. Dovolím si tvrdiť, že od nášho rozdelenia, ktoré sa udialo kultivovaným spôsobom a mohlo by byť vzorom pre iné napäté situácie vo svete, sa slovensko--česká spolupráca ešte viac utužila. Prispievajú k tomu aj odborné, obchodné a neraz i rodinné kontakty.
V Česku prezident Petr Pavel otevřel v novoročním projevu téma přijetí eura. Slovensko už euro patnáct let má. Jaké jsou s ním zkušenosti?
Každá ekonomika, každé hospodárstvo sú jedinečné, preto je komplikované porovnávať ich. Poviem však slovenskú skúsenosť. V tomto roku si pripomíname práve 15 rokov od vstupu do eurozóny a našej ekonomike to prinieslo väčšiu mieru istoty a bezpečnosti. Sme súčasťou väčšieho celku, pričom so štátmi ako Nemecko máme silnú obchodnú bilanciu, preto sa aj pre naše firmy zjednodušilo fungovanie na základe spoločnej meny. Aj obyvatelia Slovenska, ktorí sa vydávajú na cesty, sú odbremenení od potreby meniť si jednu menu na inú. Výhody eura prevyšujú aj negatíva, ktorým sa aktívnou menovou politikou a silnou rukou štátu dá predchádzať.
Jak důležitá je dnes pro Slovensko spolupráce s Českem v oblasti obrany? Pomohla Slovensku účast a velení českých vojáků na misi NATO na východě Slovenska?
Na vašu otázku musím odpovedať silno politicky. Naši predchodcovia, čiže tri vlády, ktoré stratili, respektíve vôbec nemali mandát, počas tri a pol roka úplne odzbrojili slovenskú armádu. Neuvážene porozdávali techniku na ukrajinské bojisko, až sme sa stali nesebestačnými. Takže si nevieme chrániť nebo, nemáme funkčné stíhačky ani dostatočné obranné systémy. Sklady s muníciou vyprázdnili a o žalostnom stave techniky radšej nehovorím. Nech je to výstrahou aj pre budúcnosť, že žiaden štát, hoci je aj členom Severoatlantickej aliancie, by sa sám nemal pripraviť o vlastnú obranyschopnosť. Bude trvať roky, kým sa to podarí napraviť, a aj preto sme aktuálne odkázaní na našich spojencov, napríklad aj na českých vojakov.
Slovensko a Česko mají další výrazný společný zájem, a to jadernou energetiku...
Jadrová energetika zásadne prispieva k stabilite elektrizačnej sústavy na Slovensku, ale aj k energetickej bezpečnosti dodávok v elektroenergetike. Je dôležitým prvkom v tom, aby sa štát staral o svojich občanov a zabezpečil im ako spotrebiteľom energie stabilné a prijateľné ceny. Vnímam Slovensko ako príklad úspešného rozvoja jadrovej energetiky a je pre nás kľúčové pokračovať v jej ďalšom rozvoji. Tu máme s Českou republikou prakticky identické pozície na európskej úrovni, vyjadrením čoho je každoročne alternujúce miesto konania Európskeho jadrového fóra ENEF a spoločná práca v jadrovej aliancii. A ešte by som rád zdôraznil jeden ukazovateľ. Práve vďaka jadrovej energii je uhlíková stopa Slovenskej republiky jedna z najnižších v EÚ a aj preto sme mohli pristúpiť k utlmovaniu neefektívnej ťažby a generácie elektriny z uhlia.
Mění se s novou vládou nějak přístup Slovenska ke členství v NATO a Evropské unii? Co chcete dělat jinak než předchozí kabinet?
Nielen čo chceme robiť, ale už aj robíme. Slovenská republika robí suverénnu zahraničnú politiku s tým, že sa pri akomkoľvek rozhodovaní pozeráme v prvom rade na záujmy našich občanov a nášho štátu ako celku. To neznamená, že by sme si neplnili naše členské povinnosti, ale nič v rámci nich ani nad ich rámec nemôže byť na úkor nášho hospodárstva, našej obranyschopnosti alebo ďalšieho rozvoja.
Vaše pomoc Ukrajině se změnila z vojenské na humanitární a ekonomickou. Co například Slovensko od nástupu nové vlády Ukrajině poskytlo?
My sme to komunikovali jasne už dávno pred voľbami a potom v rámci predvolebných stretnutí sme ľuďom povedali, ako mienime pristupovať k Ukrajine. A čo sme sľúbili, aj plníme. Zastavili sme akékoľvek vojenské dodávky zo skladov Ozbrojených síl SR, pretože aj keď sme členmi NATO, tak sa musíme postarať o vlastnú obranu. Ale to neznamená, že by sme obyvateľom na Ukrajine nepomáhali. V rámci tohto obdobia sme im poskytli množstvo materiálu na prezimovanie, od generátorov až po teplé oblečenie. Tiež pre nich pripravujeme odmínovacie zariadenia, aby sa znižovali civilné obete v tomto konflikte.
Při jednání s českým protějškem Jánem Lipavským
Evropská rada ke konci minulého roku odsouhlasila migrační reformu. Bere ji Slovensko podobně jako Česko jako pojistku například před dopady možné další migrační vlny z Ukrajiny?
Súčasná slovenská vláda má nemenný postoj voči nelegálnej migrácii. Tú odmietame a hovoríme, že je potrebné riešiť vznikajúce problémy na okrajoch schengenského systému. Tam sme ochotní pomôcť ostatným štátom, ale žiadne povinné kvóty či povinné platenie za neprijatie nelegálnych migrantov z našej strany. To je pre nás červená čiara. Čo sa týka utekajúcich ľudí z Ukrajiny, Slovenky a Slováci im otvorili svoje náruče a srdcia úplne od začiatku.
Evropský parlament se zabývá slovenskou soudní a policejní reformou. Je podle vás na místě znepokojení z porušování pravidel právního státu na Slovensku?
Absolútne odmietame prenášanie vnútropolitických zápasov na európsku pôdu. Ide o odsúdeniahodné konanie slovenskej opozície, ktorá nevie presvedčiť voličov a nás politicky poraziť argumentmi, ale vytvára stále napätie a tlaky, ktoré sa zakladajú na dezinterpretácii, zavádzaní a neraz i klamstvách. Odmietam takéto ich konanie, ktoré v konečnom dôsledku poškodzuje záujmy našej vlasti. Len na spresnenie k vašej otázke, nejde o súdnu a policajnú reformu, ale o zmeny v trestnom práve a najmä o zrušenie výsadného postavenia špeciálnej prokuratúry, na čele ktorej stojí neúspešný politik, ktorý politizuje jej činnosť. Väčšina členských štátov nemá špeciálnu prokuratúru a ani tá slovenská nemá samostatné postavenie, ale je len súčasťou generálnej prokuratúry, takže tu treba povedať, že len naprávame nedostatky, ktoré bývalí predstavitelia rozpadnutých vlád zneužívali na politický boj proti nám.
Autor je evropským editorem Deníku
CV BOX
Juraj Blanár (narodil se 19. května 1966 v Žilině) je ministr zahraničních věcí a evropských záležitostí Slovenské republiky a místopředseda strany SMER–SD.
Vystudoval stavební fakultu Vysoké školy dopravy a spojů v Žilině, poté pracoval v Žilinských komunikacích jako technik údržby a posléze v žilinském Váhostavu jako vedoucí zkušebního střediska a vedoucí technického vývoje.
Ve volebním období 2002–2006 byl zvolen poslancem Národního shromáždění za stranu SMER (od 1. ledna 2005 pod názvem SMER – sociálna demokracia) a stal se členem výboru pro životní prostředí a ochranu přírody a výboru pro evropské záležitosti. Ve volbách v roce 2010 byl opětovně zvolen poslancem a stal se místopředsedou zahraničního výboru. V Národní radě opět zasedl ve volebním období 2016–2020, byl členem výboru pro zdravotnictví a místopředsedou výboru pro neslučitelnost funkcí.
Od roku 2005 zastával až do roku 2017 úřad župana Žilinského samosprávného kraje. Po parlamentních volbách v roce 2023 se stal ministrem zahraničí ve čtvrté vládě premiéra Roberta Fica.
Je ženatý, má tři děti.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
