Je potomkom významného rodu a je priamo spojený so španielskym a s francúzskym kráľom. Gróf José Miguel Zamoyski de Bourbon y Navarro je tiež veľmi spätý so Slovenskom. V roku 1882 totiž odkúpil jeho predok Andrej Przemyslav Zamoyski za 58-tisíc zlatých Ľubovniansky hrad, okolité pozemky a lesy, ktoré potom mal rod Zamoyských v držbe vyše šesťdesiat rokov.
Máte nejaké povinnosti voči svojej rodine a verejnosti, ktoré z tohto postu vyplývajú?
Nosiť priezvisko spojené s kráľovskou hodnosťou v 21. storočí znamená viac povinnosti ako privilégium. Je to dedičstvo, ktoré ma morálne zaväzuje byť strážcom historického a rodinného odkazu a vždy konať s vysokým zmyslom pre zodpovednosť v súkromnom živote aj pred spoločnosťou. Rodinnou tradíciou som spojený s náboženskými bratstvami a so šľachetnými korporáciami a mojou povinnosťou je starať sa o udržiavanie tradícií a pomáhať tým, ktorí sú ekonomicky menej šťastní.
Zapájate sa vy, prípadne vaša rodina, aj do politiky v Španielsku?
Nie, ani moja rodina, ani ja sa aktívne nezapájame do politiky. Domnievam sa, že hoci každý občan má občiansku zodpovednosť, naša úloha musí zostať neutrálna, najmä ak nosíme priezvisko s historickým významom. Moja angažovanosť je užšie spojená s kultúrnou a charitatívnou sférou. Verím v silu viery, histórie, vzdelania a umenia ako nástrojov sociálnej súdržnosti a rozvoja a tam radšej sústredím svoje úsilie.
Vaše štúdium bolo zamerané na históriu, odhad umeleckých diel, antikvariát a gemológiu. Vybrali ste si toto štúdium sám alebo to vyplynulo z vášho postavenia?
Bola to osobná voľba. Už od malička ma to ťahalo k predmetom, ktoré rozprávajú o čase: rukopisy, portréty, starožitné šperky, kusy nábytku... Dejiny prežívali hmatateľne. Štúdium histórie, oceňovania umenia, antikvariátu a gemológie nebolo povinnosťou, ale povolaním. Aj keď bezpochyby malo vplyv moje rodinné prostredie – vyrastal som obklopený históriou a umením.
Vo vašom životopise som čítala, že ste sa zaoberali aj reštaurátorskými prácami. Čo všetko prešlo vašimi rukami?
Moje začiatky boli vo svete reštaurovania, konkrétne maľby a pozlátenia. Mal som tú česť zúčastniť sa osobne alebo ako konzultant na reštaurovaní rodinných portrétov zo 17. a z 18. storočia. Obnovil som niekoľko konzol z kráľovského paláca v Madride. Veľmi sa mi páči reštaurovanie, každý zreštaurovaný kus je opätovným stretnutím s históriou. Je to, ako vrátiť hlas niečomu, čo by sa nemalo stratiť.
Riaditeľ Ľubovnianskeho hradu a múzea pán Dalibor Mikulík robí pre hrad veľmi veľa. Ako sa hrad pod jeho rukami zmenil odvtedy, čo ste ho navštívili so svojím otcom? A kto všetko ešte z vašej rodiny hrad navštívil?
Ľubovniansky hrad som prvýkrát navštívil v lete 1990 s rodičmi. Môj otec vždy cítil hlbokú náklonnosť k našim stredoeurópskym koreňom. Odvtedy, a najmä pod vedením pána Mikulíka, prešiel hrad pozoruhodnou premenou. Nielenže sa vykonala práca na obnove a zachovaní jeho štruktúr, ale zlepšil sa aj jeho historický a kultúrny rozmer, čím sa stal symbolom európskej pamäti. Okrem mojich rodičov a mňa hrad pri ďalšej príležitosti navštívili aj moji bratranci. Všetci máme veľmi pekné spomienky na tento zážitok a pohostinnosť, s ktorou nás prijali.
Stretli ste sa osobne aj s majiteľmi hradu, ktorí ho vlastnili pred vašimi starými rodičmi? Aké s nimi máte vzťahy?
Áno, mal som to potešenie stretnúť sa s niektorými potomkami rodín historicky spojených s hradom. S princami Janom a Helenou Lubomirskými máme rodinné väzby a udržiavame vzájomné priateľstvá. Naše rozhovory sa často točia okolo zachovania rodinného a kultúrneho dedičstva, umenia a histórie.
Aký máte vzťah k východu Slovenska? Ako sa komunikovalo vo vašej rodine o Slovensku?
Z fotografií môjho otca, jeho súrodencov a starých rodičov, ktoré som videl, vyplýva, že prežívali na Slovensku veľmi šťastné obdobie. Ale, žiaľ, keď ho museli opustiť takým traumatizujúcim spôsobom, radšej obrátili stránku a už o tomto období nehovorili.
Ako často chodíte na Slovensko? Máte obľúbené miesta a jedlo?
Slovensko sa snažím navštíviť vždy, keď to okolnosti dovolia, aspoň raz za dva-tri roky. Každá návšteva mi umožňuje znovu objaviť niečo nové. Vďaka pánovi Mikulíkovi som sa dozvedel viac o Tatrách a tradičnej architektúre. A predovšetkým moje obľúbené miesto je Ľubovniansky hrad, ktorý má pre mňa veľkú sentimentálnu hodnotu. Čo sa týka gastronómie, vyhlasujem sa za fanúšika bryndzových halušiek, miestnych syrov a slovenského pečiva, ktoré má veľmi autentické chute.
Čo rád robíte? Aké sú vaše koníčky, ako rád trávite voľný čas?
Som veľmi zvedavý človek. Rád čítam, najmä európske dejiny a biografie historických osobností. Zaujímam sa aj o vážnu hudbu a flamenco a veľmi rád cestujem do zahraničia alebo navštevujem malé mestá opradené históriou. Vždy keď môžem, utekám na juh Španielska, konkrétne do Sevilly, môjho rodného mesta. Toto krásne mesto ponúka kultúrne bohatstvo a kvalitu života, ktorú si veľmi vážim: prechádzka jeho ulicami pri západe slnka alebo pokojný rozhovor s priateľmi v kaviarni sú malé potešenia, ktoré ma sprevádzajú v každodennom živote.
Ako vidíte španielsko-slovenské vzťahy? Máte v hlave nejaké projekty, ktoré by mohli tieto vzťahy posilniť a vylepšiť?
Vzťahy medzi Španielskom a Slovenskom sú pozitívne, ale myslím si, že majú značný priestor na zlepšenie, najmä v oblasti kultúry a vzdelávania. Som presvedčený, že je nevyhnutné podporovať vzájomné porozumenie prostredníctvom iniciatív, akými sú výmeny študentov, umelecké rezidenčné pobyty alebo spolupráca medzi múzeami a kultúrnymi inštitúciami. Jedným z projektov, ktorý by bol pekný, je vytvorenie putovnej výstavy medzi dvoma národmi o ich spoločnej histórii. Tieto typy iniciatívy nielen spájajú kultúry bližšie, ale tiež budujú mosty medzi generáciami.
CV BOX
José Miguel Zamoyski de Bourbon y Navarro (narodil sa 9. apríla 1975 v Seville) je potomkom po meči zo šľachtického rodu Zamoyských a princezien Karolíny a Izabely de Bourbon, ktoré žili na panstve v Starej Ľubovni na Slovensku. Oficiálne reprezentuje rodinu Zamoyských – de Bourbon v Španielsku.
Vyštudoval geografiu a históriu na Národnej univerzite dištančného vzdelávania, na Madridskej škole umenia a starožitností získal diplom v odbore antikvariát a zároveň v odbore katalogizátor a odhadca umeleckých diel.
Na španielskom gemologickom inštitúte v Madride získal diplom z gemológie, vedy, ktorá sa zaoberá drahými kameňmi. V súčasnosti pracuje ako riaditeľ Saryus Fine Arts S. L.
V minulosti sa venoval oceňovaniu umeleckých diel v súkromných zbierkach, pracoval pre aukčnú sieň Christie’s v Madride a venoval sa aj reštaurátorským prácam.
Hovorí po španielsky a po anglicky.
reklama
