V roce 2018 se Ján Mažgút stal mluvčím strany SMER – sociálna demokracia. Loni na podzim usedl po volbách za tuto stranu do poslanecké lavice. Předchozí vládu označuje v podstatě za devastační a věří, že ta současná dokáže už letos zvedat Slovensko nahoru.
Slovensko zažilo v několika málo minulých letech tři premiéry, úřednickou vládu, několik roků covidu, válku, inflační krizi… V jakém stavu jste po volbách přebírali zemi?
Slovensko zažilo v rokoch 2020 až 2023 – za posledných vlád pravice a úradníckej vlády prezidentky Čaputovej – najhoršie obdobie politickej nestability a kríz, ekonomickej stagnácie a obrovského zadlžovania vo svojej modernej histórii. Výsledkom toho bola aj rekordná nedôvera k vládam pravice pod vedením Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Slovensko bolo na zlej ceste s neschopnými politikmi. Tak to ľudia videli a cítili nielen na svojich každodenných životoch, a preto sa jednoznačne rozhodli v septembri 2023 v predčasných voľbách za zmenu. Niečo podobné zažívate dnes aj vy, naši susedia a priatelia v Českej republike. Mantra pravice, že vie vládnuť lepšie ako ľavica, sa zrútila a ukázal sa presný opak – u nás na Slovensku už po troch rokoch. Po predčasných voľbách sme Slovensko prebrali v nezávideniahodnej situácii, navyše tesne pred koncom roka 2023, keď bolo treba pripraviť urýchlene realistický rozpočet na rok 2024.
Do kdy si troufáte dostat Slovensko ekonomicky nahoru?
Ako iste vedia veľmi dobre aj vaši čitatelia, budovať, vytvárať pozitívne sociálne a hospodárske podmienky pre občanov, firmy, štát, obhajovať národné záujmy, vedieť presadiť Slovensko a potreby jeho ľudí v náročných podmienkach európskej politiky, kde sú oveľa silnejší hráči, nie je ľahké. Popri tom konsolidovať verejné financie. Len na vysvetlenie, za 3,5 roka vlády „zodpovednej“ pravice stúpol verejný dlh Slovenska viac ako za 12 rokov ľavicových vlád (zo 45,3 mld. eur v roku 2019 na 70,7 mld. v roku 2023). Matovič zvýšil dlh Slovenska o 25,4 mld. eur, čo je skoro štyrikrát vyššie tempo zadlžovania ako pred rokom 2019! Toto všetko spolu s devastačnou pravicovou politikou v opozícii po voľbách, ktorá sa nevie zmieriť s tým, že ľudia jednoznačne rozhodli o zmene a polovica bývalých vládnych strán sa ani nedostala do parlamentu, vytvára veľmi náročné podmienky na rýchlu zmenu k lepšiemu. Sme však pripravení bojovať o Slovensko, o jeho záujmy a potreby ľudí nielen doma, ale aj v európskej politike. Sme presvedčení, že na konsolidáciu potrebujeme najmä tento rok a mnoho ľudí už cíti, že napriek neľahkým podmienkam, sa život na Slovensku dostáva do normálu. Naša vláda na čele s Robertom Ficom vládne len tri mesiace a pracuje naplno, ako boli ľudia zvyknutí z našich predchádzajúcich vlád. Neriešime osobné egá ani hádky a spory, naopak, všetku energiu sústredíme na Slovensko a jeho obyvateľov. Som presvedčený, že výraznejšieho hospodárskeho rastu a rastu miezd sa dočkáme už v tomto roku. Čo sa týka dôchodkov, tie reálne rastú už teraz. Pretože štát sa má postarať v ťažkých časoch o tých, ktorí sú najviac zraniteľní ako naši seniori, ihneď, keď to potrebujú. Preto sme pomohli a pomáhame našim seniorom od prvých dní nástupu našej vlády.
Ján Mažgút, Ladislav Kamenický, Richard Takáč, Juraj Blanár a Robert Fico na Slavíně při kladení věnců k výročí osvobození Bratislavy
Jakou máte vizi Slovenska na konci vašeho čtyřletého volebního období?
Dostať Slovensko opäť na správnu cestu. Hospodársky rast, rast miezd, životnej úrovne, zlepšujúca sa kvalita života seniorov, mladých rodín, dobré a stabilné podnikateľské prostredie, bezpečnosť a istoty v živote každého, kto pracuje a žije na Slovensku. To sú nielen vízie, ale realita, ktorú zažívalo Slovensko a ľudia u nás za vlád ľavice. Na tom pracujeme a budeme pracovať dovtedy, kým ľudia na Slovensku nebudú cítiť tieto istoty vo svojom každodennom živote a pozerať sa na budúcnosť s pozitívnymi očakávaniami, nie s obavami, ako to bolo za posledných vlád pravice.
Velký boj vedete s opozicí kolem reformy soudnictví a právního systému. Proč byla tato reforma nutná a jak odpovíte na výtky, že ohrožuje právní stát?
Je nutná a nevyhnutná, ak sa má Slovensko opäť zaradiť medzi demokratické štáty, kde politická garnitúra nezneužíva trestnú politiku voči politickým oponentom, ako sme to zažívali za minulých vlád pravice. Ale tá nebojovala a nezneužívala trestnú politiku len voči nám – voči (vtedajšej) opozícii –, ale aj vnútri seba samej. Veď ste sami videli, že vlastní nominanti bývalých vlád sa zatvárali medzi sebou. Dvoch šéfov tajných služieb zatkla polícia a boli to ich vlastní nominanti. Podobne sa zasahovalo voči šéfovi Národného bezpečnostného úradu. Zatvárali sa policajti medzi sebou, za nejasných okolností zomrel bývalý policajný prezident vo vyšetrovacej väzbe. Slovensko sa zmenilo na divoký západ, kde sa polícia, spravodlivosť a právny systém ohýbali tak, ako to vyhovovalo tomu, kto v nich vládol a kto stál na čele celého tohto systému. Máme desiatky rozhodnutí európskych súdov o porušení základných ľudských práv obvinených pri trestných stíhaniach. Niektorí na to doplatili nielen stratou slobody či zdravím, ale aj vlastným životom. To sa už nesmie nikdy zopakovať a my pre to urobíme vo vláde všetko a z našich krokov neuhneme.
Ján Mažgút, Monika Beňová, Richard Takáč, Robert Fico, Ľuboš Blaha a Juraj Blanár na oslavách 1. máje v Petržalce
Jaká je atmosféra v parlamentu? Daří se vám přes napětí nacházet alespoň s částí opozice společnou řeč?
Pravica je dnes v opozícii. A napriek tomu, že dostala jednoznačne veľmi nelichotivé vysvedčenie od ľudí vo voľbách, keď ju poslali spolovice do minulosti a spolovice do opozície, nezmierila sa s tým. Kým sme my demonštrovali v uliciach proti zneužívaniu moci bývalých vlád, boli sme s ľuďmi v uliciach označovaní priamo ministrami pravice za „dezolátov“, „opice“, „lúzu“. Dnes je zrazu demonštrovať podľa pravice skvelé a správne a už sú vraj v uliciach len „slušnoľudia“. Je to dvojaký meter a, žiaľ, ani veľká časť médií sa nevie zmieriť s tým, ako ľudia rozhodli. Tieto vybičované emócie pravica prenáša aj do parlamentu, kde nezmyselnými parlamentnými obštrukciami, keď sa čítajú desiatky hodín pripomienky k zákonom, ktorým chýba akýkoľvek zmysel, blokujú parlament, čo v konečnom dôsledku ohrozuje chod Slovenskej republiky. Pravica mala šancu 3,5 roka ukázať Slovensku, ako vie vládnuť. Zlyhala, ľudia ju poslali do minulosti, ale nevie sa s tým zmieriť a podľa hesla „keď nič pozitívne neviem urobiť, tak aspoň uškodím“, dnes deštruuje parlament a demokraciu ako takú. Je to smutné, kam niektorí politici dokážu zájsť v mene svojich mocenských záujmov a vlastného ega.
Jak významná je změna slovenské politiky vůči Ukrajině? Budou ji vláda a vládní strany dál podporovat v boji s ruskou agresí?
Ukrajina potrebuje mier, nie pokračovanie vojny. V tom sa, verím, zhodneme všetci. Ukrajine budeme naďalej pomáhať humanitárne, ale už nie vojensky. Sme presvedčení, že všetci, ktorým nezáleží len na vlastných záujmoch, by sa mali snažiť pritlačiť Ukrajinu aj Rusko k tomu, aby si sadli za rokovací stôl. Pretože vojenskou cestou, ako vidíme, sa konflikt nedá vyriešiť a len sa prilieva olej do ohňa a roztáča čoraz obludnejšiu špirálu smrti. Ukrajina a Rusko budú stále susedia, či chcú, alebo nie. A preto sa budú musieť nakoniec dohodnúť, ako to poznáme všetci pri našich susedoch, s ktorými žijeme vo svojich domoch či bytoch. A čím skôr to bude, o to menej obetí a strát bude najmä na strane Ukrajiny.
Vidíte i přes některé odlišné názory Českou republiku i s její současnou vládou jako hlavního partnera Slovenska? Kde jsou podle vás ještě rezervy ve spolupráci našich zemí?
Slovensko a Česko tradične stavajú na výborných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych aj medziľudských vzťahoch. Napriek našim odlišnostiam sme vždy hľadali to, čo nás spája. A na tom treba stavať. Najmä v takom veľkom zoskupení štátov, ako je Európska únia, kde individuálne nikto z nás nič nedokáže. Ale spoluprácou v oblastiach, ktoré sú pre každú z našich krajín – Slovensko a Česko – dôležité, si môžeme navzájom pomôcť, ako to bolo od nášho vstupu do EÚ. Dnes je na stole zrušenie veta členských krajín, čo by znamenalo naše odsunutie na perifériu a v EÚ by rozhodovali len veľké a silné krajiny o nás bez nás. Verím, že spoločne s Českou republikou je zachovanie práva veta pre nás absolútne kľúčové a spoločne budeme presadzovať zachovanie tohto nástroja demokracie a rovnoprávnosti všetkých krajín v Európskej únii.
Koho vidíte v Česku jako partnera pro SMER?
Každého, kto bojuje a bije sa v dobrom zmysle slova za Česko, jeho ľudí, za národnoštátne záujmy, hospodársky rast, sociálny zmier, bezpečnosť a je otvorený čo najlepšej spolupráci so svojimi susedmi. Pretože dnes nežijeme vo vákuu, ale vo svete, ktorý je veľmi turbulentný a neistý a musíme hľadať to, čo nás spája, nie rozdeľuje. Hľadať si priateľov a spojencov, ktorí sú zárukou pozitívnej budúcnosti, aby sme sa na ňu nepozerali s obavami. Verím, že Slovensko a Česko písali vždy úspešný príbeh, keď spolupracovali a vedeli sa dohodnúť, a som presvedčený, že to tak bude aj v našej prítomnosti, aj v budúcnosti.
Autor je evropským editorem Deníku
CV BOX
Ján Mažgút (narodil se v roce 1982) je poslanec Národní rady SR za SMER-SD.
ystudoval politologii na Fakultě politických věd a mezinárodních vztahů Univerzity Mateja Bela v Banské Bystrici.
Profesně se od začátku věnoval komunikaci, a to v soukromých firmách (např. v KIA Motors Slovakia) i ve státní správě – byl mimo jiné tiskovým mluvčím a vedoucím komunikace na Úřadu pro veřejné zakázky. Od roku 2018 byl tiskovým mluvčím strany SMER-SD.
V roce 2023 uspěl v podzimních parlamentních volbách a stal se poslancem Národní rady.
Hovoří anglicky, francouzsky, polsky a německy. Je ženatý a má dvě děti.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
