Jsou osobnosti, které dokážou své okolí dokonale rozdělit. Jedni je pro jejich názory milují, druzí nenávidí. Patří k nim bezesporu i někdejší slovenský premiér Ján Čarnogurský, netající se už dlouhé roky svou velkou náklonností k Rusku.
Jsme v druhém roce války mezi Ruskem a Ukrajinou. Jaký je váš pohled na tento konflikt mezi dvěma slovanskými národy?
Konflikt do tejto formy (ozbrojenej) doviedol Západ, najmä Spojené štáty. Keď sa v marci/apríli 2022 Rusko a Ukrajina v Istanbule prakticky dohodli na ukončení vojny, ihneď priletel do Kyjeva britský predseda vlády Boris Johnson a vykonal tlak na prezidenta Zelenského, aby dohodu odvolal, a slaboch Zelenský tak učinil. S akým cieľom začali USA budovať svoju základňu v Očakove pri Odese už v roku 2019? Keby neboli Rusi začali vojenskú operáciu a nezničili stavbu základne v Očakove, o chvíľu by bola Ukrajina posiata americkými základňami. Moskva by bola v dostrele amerických jadrových rakiet v priebehu minút.
Při našich minulých setkáních jste hovořil o Rusku jako o přirozeném garantu slovenské suverenity a územní celistvosti. Platí to stále?
Platí to stále s tým, že ruská garancia je formou odlišná od západnej, a to nemením svoje stanovisko. Ruská garancia vyžaduje, aby národ, v tomto prípade Slovensko, preukázal svoju samostatnú štátoschopnosť. V podstate možno vychádzať z toho, že Slováci ju už preukázali. V súčasných podmienkach sa ukazuje, že Slovensko nie je schopné samostatne sa oslobodiť z globalistického (amerického) zajatia, ako je schopné napr. Maďarsko. Za slovenské vlády to vylepšuje slovenský ľud. Z medzinárodných prieskumov vychádza, že Slováci patria medzi najrusofilskejšie národy v Európe. Je v záujme Ruska mať spojenca v strednej Európe.
Je z vašeho pohledu na vzestupu maďarský revizionismus? Mělo by být Slovensko z kroků vlády Viktora Orbána znepokojeno?
Maďarský revizionizmus stúpa, pretože stúpa autorita Orbánovej vlády a tá stúpa aj pre neschopnosť okolitých vlád. Maďari sa môžu oprieť o svoje silné stránky, napr. dejiny, keď neprestávali zápasiť o svoju identitu, o svoju kultúru, o svoje národné sebavedomie. Ale Maďari majú aj slabé stránky. Sú osamelí v strednej Európe, ich spojenectvá sú len situačné, momentálne, nie historické. Svoje sebavedomie preháňajú a tým ľahko postavia okolité národy proti sebe. Z dejín Panónie/Uhorska berú len posledných asi 50 rokov, keď maďarizovali, ale celé dejiny Uhorska boli vyrovnanejšie. Maďari môžu byť spojencami Slovákov, ako boli v 19. storočí, keď zastavili nemecký Drang nach Osten, aj súpermi. Berme ich ako spojencov, ale neprestávajme pracovať na sebe.
Jak blízkým spojencem zůstává pro Slovensko Česká republika? A dá se na toto spojenectví spolehnout?
Česi sú slovanský národ a sú našimi historickými spojencami. Znepokojuje ma nepremyslené opieranie sa Čechov o Západ a protiruská politika. Rusko už prestalo byť garantom českých hraníc. Kto je teraz garantom českých hraníc? Ak je to Európska únia, ako dlho vydrží? Ak takáto česká politika bude pokračovať a Rusko vyhrá na Ukrajine, zákonite sa začne zápas medzi Českom, opretým o zoslabnutý Západ, a Slovenskom, opretým o posilnený Východ o Moravu. Presnejšie, nastane vnútorný zápas na Morave, na ktorú stranu ísť.
V jakém stavu je podle vás Evropská unie?
Myslím, že nemá šancu na dlhé trvanie. Z dvoch dôvodov. Nevie sa brániť proti tlaku z Afriky a Blízkeho východu, ktorý narastá, a Rusko Únii nepomôže pre hlúpu politiku EÚ proti nemu. Druhý dôvod je rozdiel medzi západnými a východnými národmi v EÚ. Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko sa už teraz stavajú na odpor proti nariadeniam Bruselu, pretože cítia, že nariadenia im škodia. Rozdiel medzi východom a západom EÚ bude narastať. Problém je v tom, že projekt EÚ sa rodil a narastal dlho, od intelektuálskych publikácií až po súčasný stav. Alternatívny projekt na východe či v strede Európy zatiaľ nie je. Môže sa zrodiť rýchlo len za dramatických okolností, napr. za vojny. Keď sa Nemecko oslobodí z amerického objatia, nastane prirodzený trend spojenectva Ruska a Nemecka a EÚ stratí svoj terajší motor.
Slovensko prožilo čtyři vnitřně velmi turbuletní roky. Jak je hodnotíte?
Bolo dobré, že sa v minulých voľbách nedostali do parlamentu liberáli (Progresívne Slovensko). Na druhej strane, Slovensko ešte stále zažíva svoju základnú historickú skúsenosť s riadením štátu a zodpovednosťou za štát. Mrzí ma, že po mojom odchode z vedenia Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) sa kresťanské strany tak spľundovali, že nie sú schopné usmerňovať kresťanskú politiku na Slovensku. Momentálne pokladám za najkonštruktívnejšiu politickú silu na Slovensku Ficovu sociálnodemokratickú stranu a za najväčšiu výzvu, aby sa Američanom nepodarilo zatiahnuť Slovensko do vojny proti Rusku. Do vnútornej politiky sa už nemiešam. Som 16 rokov predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti a 6 rokov predsedom koordinačnej rady medzinárodnej asociácie Priatelia Krymu. V súčasnom konflikte medzi Východom a Západom som na strane Východu (Ruska). Som členom medzinárodného združenia Rusofili. Členom je napr. vnuk generála de Gaullea, talianska kňažná, hollywoodsky herec Steven Seagal a ďalší. S výnimkou kovidových rokov pravidelne cestujem do Ruska na rôzne konferencie. Uplynulé štyri roky by mohli byť pre Slovensko poučením, ale potrebujeme k tomu pomoc Panny Márie.
Autor je evropským editorem Deníku
CV BOX
Ján Čarnogurský (narodil se 1. ledna 1944 v Bratislavě) je bývalý československý a slovenský politik.
Vystudoval práva na Univerzitě Karlově v Praze, doktorát získal v roce 1971 na Univerzitě Komenského v Bratislavě.
Pracoval jako advokát, hodně zastupoval náboženské aktivisty a politické disidenty. V roce 1981 ho proto z advokacie vyloučili. V srpnu 1989 byl zatčen a obviněn z podvracení republiky.
Po sametové revoluci se stal prvním vicepremiérem federální vlády. Poté byl postupně místopředsedou vlády ČSFR a prvním místopředsedou vlády SR, stal se iniciátorem vzniku Křesťansko-demokratického hnutí (KDH) a jeho předsedou.
V letech 1998–2002 byl ministrem spravedlnosti SR, krátce také předsedou vlády.
V roce 2000 odstoupil z funkce předsedy KDH a založil vlastní advokátní kancelář. O tři roky později stál u zrodu Panevropské vysoké školy (dříve Bratislavská vysoká škola práva).
Otevřeně se hlásí ke svému rusofilství, je předsedou Slovensko--ruské společnosti, založené v roce 2006. V roce 2014 kandidoval na prezidenta, ale nepostoupil do 2. kola.
S manželkou Martou mají čtyři děti.
S ruským prezidentem Vladimirem Putinem
reklama
