Europoslanec za KDH Ivan Štefanec je vďačný svojej rodine za podporu, ktorá sa mu roky dostáva. Aj vďaka nej môže na pôde Európskeho parlamentu meniť veci k lepšiemu.
Deviateho mája sme oslávili mier a jednotu na Dni Európy. Ako vnímate momentálnu spoločenskú situáciu na Slovensku a v Európe?
Pri príležitosti Dňa Európy, ktorý je oslavou mieru a jednoty na tomto kontinente, by sme si mali uvedomiť, čo boli hlavné myšlienky na pozadí vzniku Európskej únie, a že tento mier nebol vždy samozrejmosťou. Bohužiaľ, dôkazom, že mier v Európe nie je samozrejmosťou ani v 21. storočí, je ruská invázia na Ukrajinu sprevádzaná množstvom krutých vojnových zločinov. To len potvrdzuje, že európska cesta, ktorou sa vydalo Slovensko a väčšina jeho susedov, je pre nás tá najlepšia, a že členstvo v tomto medzinárodnom spoločenstve nám prináša mier a prosperitu. Napriek tomu sa však doma stretávame s nestabilnou politickou situáciou, ktorá len prehlbuje chaos a neistotu. Spoločnosť je polarizovaná aj vplyvom politikov, ktorí šíria dezinformácie a namiesto zjednotenia ju rozdeľujú. To zvýrazňuje v ľuďoch strach a spolu s absenciou konštruktívneho dialógu to vedie k sympatiám k populistickým, či neraz aj extrémistickým myšlienkam, ktoré ľuďom ponúkajú jednoduché, no nerealizovateľné riešenia.
Čo môžeme ako občania robiť preto, aby sme mali bezpečnú budúcnosť pre nás a naše deti?
Prioritou je kritické myslenie. To platí aj pre naše deti či seniorov, aby neprepadli špirále strachu zo správ, ktoré sa šíria najmä dezinformačnými kanálmi. Pred zimou nás ruské médiá a v nadväznosti na ne aj rôzne slovenské dezinformačné weby strašili, ako všetci zamrzneme a upadneme do biedy a hladomoru. Trh EÚ s energiou výrazne narušila vojenská agresia Ruska voči Ukrajine a jeho zneužívanie dodávok energie ako zbrane. Členské štáty EÚ sa však dohodli na opatreniach na zníženie závislosti od ruského plynu, akými sú napríklad spoločný nákup, zvýšené zásoby či nové dohody o solidarite. Cenové výkyvy viedli aj k hľadaniu úspor, najmä k zníženiu plytvania energiami. Medziročne tak spotreba zemného plynu v EÚ klesla o 17,7 %, čím prekonala stanovený cieľ 15 %. Slovensko sa však nachádza medzi tromi krajinami, ktorých spotreba zemného plynu klesla najmenej. Ešte začiatkom roku 2021 malo Rusko viac než polovičný podiel na dovoze plynu do EÚ, koncom roka 2022 však podiel klesol na približne 12 %. Tieto výpadky príjmu Rusko pociťuje veľmi bolestivo a majú zásadný vplyv na jeho ekonomiku. Jej výkon aj podľa ruských oficiálnych údajov klesá, najmä v oblasti priemyselnej výroby, keďže po uvalení sankcií nie je schopná priemyslu poskytnúť dostatočné dodávky najmä elektronických, ale aj technologicky komplexnejších mechanických súčiastok. Vo výsledku je tak situácia opačná, no to už dezinformáciami ovplyvnená časť populácie nereflektuje, pretože prostredníctvom dezinformačných kanálov sa dostávajú zase k novým správam, ktoré majú za cieľ vyvolať strach medzi ľuďmi. Práve kritické myslenie nám pomôže neprepadnúť chronickým obavám o budúcnosť, ktoré spôsobuje dlhodobé vystavenie sa takýmto správam.
Medzi hlavné oblasti vášho pôsobenia v európskej politike patrí pomoc malým a stredným podnikateľom, odstraňovanie zbytočných byrokratických prekážok, rozvoj digitalizácie a vzdelávania, ochrana práv spotrebiteľa a stráženie dodržiavania princípov subsidiarity. Na čo ste vyslovene hrdý, čo sa vám podarilo presadiť?
Technologický pokrok a digitalizácia sú témou súčasnosti aj budúcnosti, a ak chceme byť svetovým lídrom, musíme podporovať inovácie. Nielen ako europoslancovi, ale aj ako prezidentovi združenia SME Europe mi mimoriadne leží na srdci rozvoj inovatívnych firiem v celej Európskej únii. Malé a stredné podniky potrebujú pomoc a podporu zo štátnej aj z celoeurópskej úrovne. Ako člen výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa Európskeho parlamentu predkladám návrhy na zlepšenie legislatívy v oblasti digitalizácie, transparentnosti a férovej súťaže pre malé a stredné podniky. Na tie majú legislatívne zmeny často najväčší dopad, pretože nemajú kapacitu na neustále sledovanie novej legislatívy, ktorá prichádza z členských štátov a inštitúcií EÚ. Mojou dlhodobou snahou je vyňať malé a stredné podniky z takých povinností, ktoré by im spôsobovali nadmernú záťaž, alebo v niektorých odvetviach dokonca systémovú nevýhodu oproti veľkým firmám. Najviac hrdý som však na to, čo už čoskoro zjednoduší život všetkým občanom, nielen podnikateľom – po viac ako 10 rokoch úsilia sa podarilo na európskej úrovni nájsť dohodu v téme jednotných nabíjačiek. Od druhej polovice roku 2024 musia byť všetky nabíjateľné zariadenia, ako sú mobilné telefóny, tablety, digitálne fotoaparáty či slúchadlá, vybavené jednotnou koncovkou USB-C. Bol som iniciátorom daného návrhu. Pre spotrebiteľov predstavuje významné zjednodušenie používania elektronických zariadení a naviac aj významne znižuje elektronický odpad.
V Európskom parlamente pracujete od roku 2014. Ako ho vnímate s odstupom času? Pozeráte sa na niektoré veci inak než na začiatku svojho pôsobenia?
Na prácu v Európskom parlamente sa nedá pripraviť v škole ani v predchádzajúcej praxi. Je to unikátna práca v unikátnej inštitúcii a som vďačný, že som dostal túto príležitosť. Podstatou práce je hľadanie dohody pri návrhoch pre celoeurópske riešenie. Od roku 2014 sme v EÚ prešli mnohými krízovými stavmi, z ktorých vzišlo rovnaké poučenie – že spolu sme silnejší. Brexit, migračná kríza, pandémia, ruská invázia, energetická kríza – vždy zabrali spoločné európske riešenia a práve v Európskom parlamente si časom stále viac uvedomujem, aká je naša spolupráca krehká, no kľúčová pre mier a prosperitu v Európe.
Sledujete aj dianie v Českej republike, v čom vidíte najväčšie rozdiely v ich politickom smerovaní oproti Slovensku?
Napriek tomu, že máme spoločnú históriu, sme si podobní kultúrou či jazykom, v oblasti politiky badám značné rozdiely. Na Slovensku si značná časť politického spektra, ktorá sa, bohužiaľ, teší aj veľkej priazni voličov, zakladá na popieraní faktov, spochybňovaní demokratického zriadenia či geopolitickej orientácie svojej krajiny. To sa potom odzrkadlí aj v spoločnosti, ktorá je fragmentovaná a polarizovaná. Napríklad pri pandémii covid-19 v Česku nebolo témou, či covid existuje, alebo či je vakcinácia prospešná. Sily koalície aj opozície stáli bok po boku a vysvetľovali občanom, ako sa chrániť. Po ruskej invázii na Ukrajinu, aj napriek starším vyjadreniam, vtedajší český prezident nabral odvahu a vystúpil s jasným prejavom, po ktorom nikto nemohol pochybovať o tom, na ktorej strane sa jeho krajina nachádza. Napokon, Česko dokázalo aj uplynulými prezidentskými aj parlamentnými voľbami, že svoju budúcnosť vidí vo forme demokratickej a prozápadne orientovanej krajiny v Európskej únii. Slovensko čakajú v tomto roku parlamentné voľby, ktoré budú veľmi dôležité pre našu budúcnosť.
Na čom ste v poslednom čase najintenzívnejšie pracovali?
Na jednotnej koncovke nabíjačiek pre mobily a ďalšie zariadenia, a aj keď nariadenie ešte nie je v platnosti, som rád, že mnohé nové mobily sú už takto vybavené. Tiež som bol spravodajcom za celý parlament pri zjednotení colných systémov, ktoré zjednoduší fungovanie colných úradov a zavedie elektronickú komunikáciu s občanmi a firmami. Podarilo sa mi tiež dotiahnuť (spolu s českým predsedníctvom) novú legislatívu o strojných zariadeniach, kde budú spotrebitelia lepšie chránení a pre malých výrobcov budú platiť jednoduchšie pravidlá.
A vaše najbližšie pracovné plány?
Pracujem na slovenskej inovácii predného brzdového svetla pre automobily, aby sa stalo súčasťou európskej legislatívy. Presadzujem tiež lepšiu ochranu detí na internete a európsku legislatívu proti kyberšikane. Verím, že sa podarí dotiahnuť aj novú legislatívu o umelej inteligencii.
Ste otcom dvoch detí a už aj starým otcom troch vnúčat. Aký ste otec a aký dedo?
To musia povedať moji najbližší, no obe úlohy ma nesmierne napĺňajú. Rola deda je však väčšia radosť, veď starí rodičia sú tu na rozmaznávanie (smeje sa). S chuťou som sa do toho pustil. Mám z našich spoločných chvíľ veľkú radosť. Najradšej som, keď majú chuť športovať. Vnučka rada behá a už začína aj s tenisom. Čas s nimi je vždy veľmi cenný. Sú to chvíle za odmenu.
CV BOX
Ivan Štefanec (narodený 30. septembra 1961 v Považskej Bystrici) je poslanec Európskeho parlamentu za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Po roku 1989 sa stal úspešným absolventom prvého štúdia MBA pre manažérov v strednej a východnej Európe s diplomom na Rochester Institute of Technology v New Yorku. V roku 1994 ukončil postgraduálne štúdium na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Pracovnú kariéru začal v roku 1983 v Považských strojárňach v Považskej Bystrici. V rokoch 1992 a 1993 bol riaditeľom spoločnosti Ernst & Young CS Consulting a od začiatku roka 1994 spojil svoje meno so značkou Coca-Cola. V rokoch 2004 až 2006 pracoval pre slovenskú vládu.
Od roku 2006 bol osem rokov poslancom a v máji 2014 bol ako líder kandidačnej listiny SDKÚ-DS zvolený za poslanca Európskeho parlamentu. V roku 2015 opustil SDKÚ-DS a vstúpil do KDH. V roku 2019 obhájil mandát europoslanca.
Je ženatý, má dcéru Ivanu, syna Vladislava a tri vnúčatá. Rád športuje, najmä triatlon, beh, tenis, futbal, hokej a basketbal.
INŠPIRÁCIA, ENERGIA, ODPOČINOK
Ivan Štefanec hovorí o svojej rodine s ozajstnou láskou a okrem iného ju označuje za svoj najväčší zdroj inšpirácie a energie. Obľúbeným relaxom je preňho šport. „Je pre mňa tiež nenahraditeľný a pravidelne najmä behávam. Mám za sebou zopár maratónov a triatlonov. Tento rok sa teším predovšetkým na stý ročník najstaršieho maratónu v Košiciach,“ hovorí. Relaxuje však aj pri dobrej knihe a dobrej hudbe. „Vyrástol som na českej a slovenskej produkcii, ktorú počúvam aj na cestách. Osobitne ma potešilo, že som nedávno vyhral vedomostnú súťaž o českých a slovenských hudobných duetoch v Európskom parlamente. Mal som výhodu práve vďaka pravidelnému počúvaniu týchto skvelých pesničiek.“
reklama
