Na konci března proběhla v katarském hlavním městě významná mezinárodní konference týkající se globálních témat Doha Forum 2022. Vystoupil na ní i slovenský ministr zahraničních věcí Ivan Korčok.
Letošní ročník konference měl v podtitulu heslo Transforming for a New Era a zaměřoval se na čtyři oblasti: 1. Geopolitické aliance a mezinárodní vztahy; 2. Finanční systém a ekonomický rozvoj, 3. Vojenská, kybernetická a potravinová bezpečnost a 4. Klimatická změna a udržitelnost. O čem konkrétně jste tam hovořil vy?
Možnosť účasti na tomto prestížnom podujatí si cením a som presvedčený, že Slovensko sa stane jeho trvalou súčasťou. Zúčastnil som sa diskusie o sférach vplyvu v ére nepokoja a spolu s ďalšími prominentnými panelistami – bývalou ministerkou zahraničných vecí Pakistanu Hinou Rabbani Khar, predsedom Svetového ekonomického fóra Børge Brendem a riaditeľom Európskej rady pre zahraničné vzťahy Markom Leonardom sme diskutovali o meniacej sa dynamike určujúcej moc a kontrolu v modernej dobe. Hlavnou témou našej diskusie bolo dianie na Ukrajine, pričom som podrobne vysvetlil, aké dopady má ruská agresia voči Ukrajine na politické, bezpečnostné a humanitárne aspekty života na Slovensku. Zároveň som informoval aj o opatreniach prijatých vládou SR v prospech ukrajinských utečencov.
Který příspěvek vás osobně na konferenci nejvíce oslovil a proč?
Zaujal ma otvárací prejav emira Kataru, šejcha Tamima bin Hamada Ál Tháního, ktorý zdôraznil potrebu riešenia globálnej chudoby, sociálnej spravodlivosti, s konštatovaním, že svet sa dostal do veľmi zložitej situácie, ktorá si vyžaduje revíziu, s čím možno len súhlasiť. Rovnako možno potvrdiť slová emira Ál Tháního, že v politike a bezpečnosti sú v popredí ozbrojené riešenia na úkor politických a diplomatických prostriedkov.
V Dohá jste jednal s katarským ministrem zahraničí Mohammedem bin Abdulrahmanem Ál Tháním a ministrem průmyslu a obchodu Mohammedem bin Hamad bin Qassim Al-Abdullah Ál Tháním. Na Twitteru jste pak uvedl, že nejdůležitější součástí těchto jednání bylo sondovat možnosti dodávek zkapalněného zemního plynu ze zemí Perského zálivu, a to hlavně s ohledem na snahu Slovenska zbavit se závislosti na dodávkách ruského plynu. Co jste zjistil? Posunula se od té doby ta jednání někam dál?
Nechcem ani nemôžem zabiehať do podrobností našich rokovaní s katarskou stranou, ale určite môžem potvrdiť, že Katar považujeme za jedného z možných dodávateľov LNG pre Slovensko v strednodobej perspektíve. Téma nákupov LNG je a bude významnou, aj keď nie jedinou otázkou našich rokovaní s katarskými partnermi.
Na jaké úrovni jsou vlastně aktuální vztahy Slovenska a Kataru, respektive dalších blízkovýchodních zemí, které mohou Slovensku dodávat zemní plyn a ropu?
Naše vzťahy nie sú zďaleka limitované len na energetiku, aj keď udalosti na Ukrajine nás nútia aktívne hľadať alternatívne zdroje ropy a plynu s cieľom znížiť našu doterajšiu jednostrannú energetickú závislosť od Ruskej federácie. Katar je v tomto smere nepochybne jedným z prioritných partnerov. S podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí Mohammedom bin Abdulrahmanom Ál Tháním som rokoval už v septembri minulého roka v New Yorku počas valného zhromaždenia OSN. Naše rokovania počas Doha Forum potvrdili záujem oboch strán o spoluprácu, rezervy vidím predovšetkým v oblasti obchodnej výmeny a investícií. Podpísali sme Memorandum o vytvorení mechanizmu politických konzultácií medzi našimi ministerstvami zahraničných vecí, zastrešujúce pravidelný dialóg v oblasti dvojstranných vzťahov, investícií a obchodu, spolupráce v oblasti kultúry, vzdelávania a technológií, medzinárodných a regionálnych otázok, bezpečnostných otázok spoločného záujmu z globálnej perspektívy a implementácie dvojstranných dohôd. Som presvedčený, že spoločným úsilím sa nám čo najrýchlejšie podarí kvalitatívne posunúť vpred. S týmto cieľom by som rád v dohľadnom čase uskutočnil návštevu Kataru v sprievode podnikateľskej delegácie. Chcel by som dodať, že Katar je aj kľúčovým regionálnym partnerom EÚ. Z tohto dôvodu sme privítali normalizáciu vzťahov v rámci Rady pre spoluprácu v Zálive (GCC), ktorá umožnila po šiestich rokoch konanie 26. ministerského stretnutia EÚ a GCC v Bruseli vo februári tohto roku. Kataru chcem zaželať pokojné a úspešné Majstrovstvá sveta 2022 vo futbale, ktoré budú, žiaľ, bez účasti slovenskej reprezentácie.
Jaký je obecný plán vaší země na zbavení se závislosti na ruském zemním plynu? A jde o plán, který nějak koordinujete s Českem?
Cestami, ako sa zbaviť závislosti od ruského plynu a ropy, je podľa nás diverzifikácia, zvyšovanie energetickej efektívnosti a masívne využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Okrem rozšírenia používania obnoviteľných zdrojov vidíme, že pri znižovaní našej energetickej závislosti, ako aj pri dosahovaní klimatických cieľov, nám pomáha využívanie jadrovej energie. S Českom nás spájajú nielen podobné názory na aktuálne otázky, ako je napr. úloha jadra alebo potreba európskej solidarity pri riešení otázok prechodu na neruské energonosiče, ale aj dlhoročné väzby medzi našimi energetikmi. Chceme v tejto, pre obe strany výhodnej spolupráci, naďalej pokračovať.
Jaký je vás názor na nedávno představený plán Evropské komise REPowerEU, který má odstranit energetickou závislost Unie na ruském zemním plynu a ropě?
Od plánu REPowerEU očakávame, že umožní eliminovať závislosť členských štátov EÚ od ruských energonosičov. Odstránenie tejto závislosti si bude vyžadovať vzájomnú solidaritu najmä v segmente plynu, keďže sa môžeme stretnúť s problémami, najmä pokiaľ ide o úzke miesta, ako sú ohraničené kapacity LNG terminálov alebo dostupnosť tankerov s LNG. REPowerEU by mal umožniť vytvorenie celoeurópskeho systému solidarity, ktorý by o. i. zaručil vytvorenie dostatočných zásob plynu na zimu a spoločný nákup a distribúciu neruského plynu po celom kontinente. Takýto systém by, podľa nás, mal zohľadňovať aj potrebnú rezervu pre Ukrajinu, ktorá je súčasťou európskeho energetického systému.
Pokud jde o slovenskou veřejnost, překvapilo mě, že v ní má tak silnou podporu proruská protizápadní rétorika. Čím si to vysvětlujete?
Táto problematika má viacero rovín. Ide napríklad o dlhodobé pôsobenie proruskej propagandy na Slovensku, ktoré začalo mimoriadne rásť po anexii Krymu v roku 2014, čiastočne ide aj o pozostatok romantických predstáv o panslavizme, ktoré sú v našom regióne dlhodobo prítomné. Veľkú úlohu zohráva aj antiamerikanizmus živený v populistickej časti slovenskej politiky už od založenia našej republiky, resp. ešte v časoch komunizmu, momentálne využívaný na vytĺkanie politických bodov. Pri staršej generácii je to spomienkový optimizmus, pri mladších generáciách naopak, že režimy obmedzujúce slobodu nezažili, veková priepasť sa zväčšuje a dejinám 20. storočia sa v rámci dejepisu nevenuje dostatočná pozornosť.
Na to všetko nadväzujú určité medzery vo vzdelávacom systéme. Medzi najväčších dezinformačných aktérov, žiaľ, patria aj opoziční politici, ktorí majú obrovský dosah na sociálnych sieťach. Sociálne siete sú pritom samostatná kapitola tohto problému a vidíme, že ich algoritmy často pracujú v prospech emotívneho a manipulatívneho obsahu. Tento problém je na Slovensku mimoriadny, na čo sme upriamili aj pozornosť amerických kongresmanov, ktorí napísali CEO META otvorený list s výzvou zaoberať sa touto problematikou. Vo všeobecnosti propaganda ponúka svojim konzumentom jednoduché vysvetlenia komplexných otázok a „skryté pravdy“, ktoré dávajú ľuďom pocit výnimočnosti, že odhalili sprisahanie, a zároveň im príspevky na neregulovaných sociálnych sieťach potvrdzujú ich svetonázor.
Je možné, že práve v dôsledku ruskej invázie v spoločnosti pozorujeme určité zmeny vo vnímaní nášho zahraničnopolitického ukotvenia a proruských naratívov. Podľa posledného prieskumu GLOBSEC Trends 2022 narástla u nás podpora pre západnú orientáciu, pre členstvo v NATO, viac ľudí vníma Rusko ako hrozbu a popularita ruského prezidenta klesla.
Letos v dubnu jste v médiích uvedl, že základní podmínkou míru na Ukrajině je odchod ruských vojsk z celého území krajiny. Skutečně si myslíte, že Rusko se vzdá Krymu a že odejde z východního cípu Ukrajiny, z takzvané Luhanské a Doněcké republiky? Co konkrétně by ho k tomu mohlo donutit?
Už len pokusy, hoci aj nepriame, spochybňovať územnú celistvosť a štátnu suverenitu Ukrajiny prinášajú mnoho rizík. Môžu dokonca niekoho povzbudiť, aby podľa ruského vzoru tiež začal kalkulovať s hrubým porušením kľúčových princípov medzinárodného práva. Je očividné, že nielen pre Slovensko, ale pre celý náš región, vlastne aj Európu ako celok, ide doslova o existenčnú otázku. Preto nemáme inú možnosť, len jednoznačne trvať na našom doterajšom postoji a dôrazne odmietať akékoľvek násilné zmeny hraníc. Som presvedčený, že o tom, aké budú podmienky na dosiahnutie dohody o ukončení vojny, musí rozhodnúť predovšetkým samotná Ukrajina.
Všetci si želáme čo najskoršie skončenie brutálnej a nezmyselnej ruskej agresie, ktorá prináša tisíce obetí na životoch vrátane civilistov a totálnu devastáciu Ukrajiny. V tejto dramatickej chvíli je však našou základnou povinnosťou prejaviť aj solidaritu s Ukrajinou ako obeťou agresie, ktorá sa sama s vypätím všetkých síl (s podporou zo zahraničia) bráni. Ukrajinu dnes reprezentuje politické vedenie, ktoré bolo zvolené v demokratických voľbách. Jeho predstavitelia od začiatku ruskej invázie jasne a dôrazne vyhlasujú, že akékoľvek územné ústupky Rusku sú neprijateľné a nebudú o nich rokovať. A my nemáme žiadne morálne právo našich susedov v tejto otázke oslabovať či spochybňovať ich pozície. Je kľúčové donútiť Rusko ukončiť vojnu a prejaviť elementárny rešpekt k existencii susednej Ukrajiny a jej územnej celistvosti. Západné spoločenstvo však musí dôsledne pokračovať vo využívaní všetkých dostupných nástrojov, aby primälo Rusko k zmene jeho politiky voči Ukrajine.
CV BOX
Ivan Korčok (narodil se 4. dubna 1964 v Banské Bystrici) je slovenským ministrem zahraničních věcí.
V letech 1983–1987 studoval ekonomii na Ekonomické univerzitě v Bratislavě, v letech 1991–1995 pak absolvoval postgraduální studium mezinárodních vztahů na Univerzitě Komenského v Bratislavě.
Od roku 1992 do 2005 pracoval na různých pozicích na Ministerstvu zahraničních věcí SR nebo jako člen diplomatického sboru (chargé d'affaires ve Švýcarsku, zástupce slovenské mise při NATO, generální ředitel Sekce mezinárodních organizací a bezpečnostní politiky MZV SR atd.).
V letech 2005 až 2009 působil jako velvyslanec v Německu, následně byl v letech 2009–2015 stálým představitelem Slovenska při EU. V letech 2015 až 2017 byl zmocněncem vlády pro předsednictví SR v Radě EU. V srpnu 2018 byl jmenován slovenským velvyslancem ve Spojených státech.
Od dubna 2020 je ministrem zahraničních věcí SR.
Je ženatý a s manželkou Soňou má dva syny – Viktora a Marka.
S katarským ministrem zahraničí Mohammedem bin Abdulrahmanem Ál Tháním.
Doha Forum
Jde o globální komunikační platformu, v rámci které významní politici, diplomaté a zástupci velkých mezinárodních organizací diskutují nad aktuálními problémy světa. Koná se každý rok na jaře v katarském hlavním městě Dohá.
Heslo konference zní „diplomacie, dialog, rozmanitost“, což vyjadřuje ústřední myšlenku akce, totiž že globální problémy nelze efektivně řešit lokálně, ale pouze na celosvětové úrovni, domluvou a ve vzájemné shodě všech zemí, jakkoli rozdílné postoje mohou mít.
Letos proběhl už 22. ročník konference a jeho stěžejními tématy byly: 1. Geopolitické aliance a mezinárodní vztahy; 2. Finanční systém a ekonomický rozvoj; 3. Vojenská, kybernetická a potravinová bezpečnost 4. Klimatická změna a udržitelnost.
Energetický mix
Slovensko má dobré předpoklady k tomu, aby postupně zcela zastavilo import zemního plynu z Ruska. Má totiž výhodný energetický mix – skladbu podílů jednotlivých zdrojů sloužících k výrobě energie. Zhruba dvě třetiny své spotřebovávané energie Slováci vyrábějí v jaderných a vodních elektrárnách. Na třetím místě je uhlí (asi 14 %) a teprve pak následuje „problematický“ zemní plyn z Ruska (asi 12 %). Ten chce Slovensko nahradit jednak plynem z jiných zemí a také výrazným zvýšením podílu energie získané z dalších obnovitelných zdrojů (slunce, vítr). Což je ostatně jeden z jejich hlavních cílů na cestě k dosažení uhlíkové neutrality.
Na letošní bratislavské konferenci GLOBSEC.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
