Keď sa Imre Nagy 7. júna 1896 narodil v meste Kaposvár v Rakúsko-Uhorsku, nikto by nepredpokladal, že sa raz významne zapíše do dejín Maďarska. Jeho otec pracoval ako kočiš a neskôr ako poštový zamestnanec, matka bola slúžka. Už v mladosti sa musel naučiť pracovať, lebo jeho rodina bola veľmi chudobná. Študoval na gymnáziu, no nepatril medzi najlepších žiakov. Nakoniec školu opustil a vyučil sa za zámočníka a mechanika.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny bol v roku 1915 povolaný do armády Rakúsko-Uhorska. Bojoval najprv na talianskom fronte a neskôr na východnom proti Rusku. Počas bojov bol zranený a následne padol do ruského zajatia. Pobyt v Rusku výrazne zmenil jeho život. V zajateckých táboroch sa stretol s revolucionármi a marxistickými myšlienkami. Po návrate z Ruska vstúpil do Sociálnodemokratickej strany. V roku 1925 sa oženil a narodila sa mu dcéra. Podieľal sa na založení kaposvárskej organizácie ľavicového robotníckeho hnutia. Pre neustále policajné obťažovanie sa rozhodol emigrovať najprv do Viedne a neskôr do Sovietskeho zväzu.
Sovietsky občan
V Moskve žil viac ako desať rokov. Pracoval v Medzinárodnom agrárnom inštitúte a venoval sa najmä otázkam poľnohospodárstva. V tomto období sa stal sovietskym občanom a spolupracoval aj so sovietskymi úradmi. V januári 1936 bol však vylúčený z Komunistickej strany pre názory na poľnohospodársku politiku. Počas druhej svetovej vojny pracoval v Moskve pre Kossuthov rozhlas a vysielal propagandistické relácie do Maďarska. Keď sa vojna blížila ku koncu, vrátil sa do Maďarska.
Minister a predseda vlády
Po roku 1945 začali komunisti v Maďarsku postupne preberať moc. Imre Nagy sa stal ministrom poľnohospodárstva. Presadil pozemkovú reformu, počas ktorej bola pôda rozdelená medzi roľníkov. Tá mu priniesla veľkú popularitu najmä na vidieku. Neskôr pôsobil ako minister vnútra a predseda parlamentu. Hoci bol súčasťou komunistického režimu, často nesúhlasil s tvrdými metódami stalinistického vedenia. Po smrti sovietskeho vodcu Josifa Stalina v roku 1953 bol vymenovaný za predsedu maďarskej vlády. Presadzoval reformný program Nový kurz, ktorého cieľom bolo zlepšiť životnú úroveň, obmedziť represie a zmierniť tvrdosť komunistického režimu. Počas jeho vlády sa znížila moc tajnej polície, zatvorili sa niektoré pracovné tábory a obyvatelia získali viac slobody. Reformy mu priniesli popularitu medzi ľuďmi, no zároveň odpor konzervatívnych komunistov na čele s Mátyásom Rákosim. Ten dosiahol jeho odvolanie a vylúčenie zo strany v roku 1955.
Nagy po svojom príchode z Moskvy v júni 1953.
Maďarská revolúcia
V októbri 1956 sa Maďarsko dostalo do jedného z najvýznamnejších momentov svojich moderných dejín. Po rokoch nespokojnosti s komunistickým režimom a so silným sovietskym vplyvom začali sa v Budapešti protesty študentov a robotníkov. Demonštranti požadovali slobodnejšie pomery, politické reformy, odchod sovietskych vojsk a návrat Imreho Nagya na čelo vlády. To, čo sa spočiatku začalo ako pokojná demonštrácia, sa rýchlo zmenilo na ozbrojené povstanie. Nagy sa po návrate do funkcie predsedu vlády postupne postavil na stranu požiadaviek obyvateľov. Oznámil rozpustenie tajnej polície, podporil vytvorenie vlády s účasťou viacerých politických strán. Vrcholom jeho politických krokov bolo vyhlásenie neutrality Maďarska 1. novembra 1956 a oznámenie vystúpenia z Varšavskej zmluvy.
Sovietska invázia a poprava
Sovietsky zväz reagoval vojenským zásahom. Dňa 4. novembra 1956 sa začala rozsiahla invázia do Maďarska. Sovietske tanky obsadili Budapešť a odpor bol postupne potlačený v priebehu niekoľkých dní. Odhaduje sa, že počas bojov zahynulo približne 2 500 Maďarov a asi 200 000 ľudí odišlo do emigrácie. Imre Nagy v tom čase predniesol rozhlasový prejav, v ktorom oznámil, že ďalší odpor už nie je možný. Uchýlil sa na juhoslovanské veľvyslanectvo v Budapešti, kde získal dočasné útočisko. Po opustení ambasády bol však zatknutý, deportovaný do Rumunska a neskôr tajne súdený za vlastizradu. Dňa 16. júna 1958 bol popravený. Počas komunistického režimu bol označovaný za zradcu, ale v roku 1989 bol rehabilitovaný aj vďaka snahe jeho dcéry, ktorá bojovala celý život za to, aby otca uznali za obeť politických procesov a aby sa očistilo jeho meno. Jeho telesné pozostatky boli po rokoch identifikované, exhumované a následne znovu slávnostne pochované. Dnes je vnímaný ako symbol boja za slobodu a nezávislosť.
Socha Imreho Nagya v Budapešti.
reklama
