Lidé na prvním místě – to je motto Igora Šimka, poslance slovenské Národní rady za HLAS-SD, který bude na podzim kandidovat na župana Košického kraje. V rámci projektu Poslouchám vás vyslechl tisíce přání od svých rodáků a na případném novém postu je chce splnit. Má na to svůj osobní klíč. „Sebadisciplínu,“ říká. „Kto si neporadí so sebou samým, neporadí si ani s krajom. Prvá vec, ktorú som si stanovil, bolo schudnúť – a podarilo sa mi zhodiť šestnásť kíl.“
Úkolů jste si dal do předvolebního programu nemálo. Které budou ty první, pokud budete zvolen?
Mám v tom úplne jasno. Po prvé, obnovím spoluprácu v kraji, aj vzťahy kraja so štátom. Osobne navštívim každé ministerstvo v Bratislave, okresné mestá a regionálne úrady a začnem spolupracovať tam, kde kraj doteraz zlyhával. Župan má byť manažér, ktorý spája – a má lobovať za svoj kraj všade, kde treba, aj tam, kde bežného človeka ego nepustí. Po druhé, posuniem úrad kraja bližšie k ľuďom. Zriadim kontaktný systém pre potreby obcí a obyvateľov a Fond pripravenej obce, pretože bežná dedina dnes nemá ani na projektovú dokumentáciu, bez ktorej sa k eurofondom nikdy nedostane. Po tretie, zanalyzujem hospodárenie kraja. Zastavím neefektívne výdavky a otočím pomer investícií na 70 : 30 v prospech regiónov – dnes je to presne naopak. Ľudia majú vidieť výsledky, nie vyhlásenia.
Prosazovat zájmy ve prospěch konkrétních lidí a projektů není v politické aréně úplně snadné. Jaký máte recept na úspěch?
V politike som už dosť dlho na to, aby som zvládol dosiahnuť cieľ aj pri konflikte rôznych záujmov. Som prirodzený mediátor, vyjednávač. Napríklad, keď som kritizoval, že v celom Košickom kraji nie je jediná pohotovostná lekáreň, neskončil som pri kritike – posadil som za jeden stôl vedenie nemocnice aj ministerstva a dnes má riešenie podobu nonstop lekárne v Košiciach.
Co vůbec dnešní politik potřebuje, aby ho celá ta mašinerie nesemlela?
Sebadisciplínu a pevné zázemie. Manažér, ktorý nie je náročný na seba, nemôže byť náročný na iných. Napríklad, keď som sa rozhodoval, či ísť do boja o kreslo košického župana, prvá vec, ktorú som si stanovil, bolo schudnúť – podarilo sa mi zhodiť šestnásť kíl a pravidelné cvičenie je dnes základ mojej sebadisciplíny. Kto si neporadí so sebou samým, neporadí si ani s krajom. Druhá kotva je rodina – manželka a syn sú môj silný morálny kompas a jeden z dôvodov, prečo to celé robím. V Košickom kraji žijeme celý život a bol by som rád, keby tu spolu s inými zostal v budúcnosti aj môj syn. A tretia je remeslo – som súdny znalec a certifikovaný európsky energetický manažér, mám profesiu, ku ktorej sa môžem kedykoľvek vrátiť. Politik, ktorý sa nemá kam vrátiť, sa začne báť žiť bez funkcie – a vtedy ho mašinéria zomelie.
Co vás nejvíc rozčiluje na současné slovenské politické scéně?
Neustále až nezmyselné útoky. Kultúra, v ktorej je zlý každý, kto vidí vec inak. Najjednoduchšie na svete je kritizovať a najťažšie je vziať zodpovednosť a vec vyriešiť. A s tým súvisí druhá vec – marketing namiesto výsledkov. Tlačové konferencie, vizualizácie a prestrihnuté pásky namiesto opravených ciest, škôl a domovov pre seniorov. Politika sa má merať tým, čo po nej ostane ľuďom, nie počtom vyhlásení. Ja som si preto dal jednoduché pravidlo, ktoré som ľuďom aj písomne podpísal v regionálnych dohodách: dodať výsledky.
Kdybyste měl někomu představit Košický kraj, jak byste ho popsal?
Ako kraj, ktorý má v malom všetko, čo Európa hľadá. Metropolu s univerzitami, so silným IT sektorom či superpočítačom na Technickej univerzite. Novú automobilku Volvo, ktorá je šancou, akú východ nemal desaťročia. Svetoznámy Tokaj s vinicami, Slovenský raj, Zemplínsku šíravu, Gemer s obrovským kultúrnym dedičstvom. Pod nohami geotermálnu energiu, ktorá môže vykurovať Košice, a za humnami hranicu s Ukrajinou – východ môže byť bránou jej povojnovej obnovy. A hlavne ľudí: pracovitých, srdečných a skromných – dokonca viac, ako si zaslúžia. V tom je aj paradox môjho kraja, má obrovský potenciál a pritom roky stagnuje. Presne preto kandidujem – aby sa z kraja veľkých možností stal konečne kraj veľkých výsledkov. Kraj podľa ľudí, ktorí v ňom žijú.
Máte tam i nějaká srdeční místa, kam se rád vracíte a z nichž čerpáte energii?
Energiu čerpám predovšetkým v prírode – turistika, bicykel či hubárčenie sú pre mňa najlepšia psychohygiena. Príroda má jednu úžasnú vlastnosť – nezaujíma ju, akú máte funkciu, a hlavu vám tak či onak skvelo vyčistí. Navštívil som už asi všetky krásy Košického kraja a každú som si obľúbil, od Vihorlatu cez Slanské vrchy až po Slovenský raj. K prírode mám blízko aj profesijne, ochrane životného prostredia sa venujem celý život, takže záľuba a práca sa u mňa šťastne stretli. A potom varenie, ktoré mám po otcovi, je vynikajúci kuchár. A, samozrejme, šport – pravidelné cvičenie je pre mňa disciplína aj ventil zároveň. No a najviac energie mi dáva rodina. Čas s manželkou a so synom je to, čo sa nedá ničím nahradiť.
Autorka je redaktorkou Deníku
CV BOX
Igor Šimko (narodil se 8. července 1988) je poslanec Národní rady SR za HLAS-SD.
Vystudoval fakultu BERG na Technické univerzitě v Košicích (získal tituly Ing. a PhD.). Poté na European school of business and management Praha získal titul MBA.
Byl členem vědecké rady fakulty BERG, od roku 2012 už ale působí v Národní radě SR. Nejdřív jako asistent poslance, později jako poradce. Podle vlastních slov se ale v politice nepřímo pohybuje už od roku 2005, kdy, jak říká, „pomáhal těm, kteří jsou dnes nejvýše“.
Poslancem za HLAS-SD byl zvolen v roce 2023. Je předsedou Komise pro energetiku a členem mimo jiné Výboru pro hospodářské záležitosti či Výboru pro zemědělství a životní prostředí.
Rád cestuje, je ženatý a s manželkou Zuzanou mají osmiletého syna.
reklama
