Osobnosti

Gorbačov a revolúcia v strednej Európe

Publikováno: 30. 12. 2019
Autor:
Foto: Shutterstock.com
logo Sdílet článek

Už krátko po nástupe do funkcie generálneho tajomníka ÚV KSSZ Michail Sergejevič Gorbačov na stretnutí s vedúcimi delegácií štátov Varšavskej zmluvy v marci 1985 odmietol doktrínu Leonida Brežneva o obmedzenej suverenite týchto štátov z roku 1968. Toto chápanie označil za „stereotyp sovietskych vodcov“, ktorý treba prekonať a spomenul samostatný prístup v rozhodovaní vtedajších socialistických štátov.

V prejave na Valnom zhromaždení v OSN 7. decembra 1988 sovietsky vodca oznámil, že „sloboda voľby je univerzálnym princípom. Nemali by tu byť nijaké výnimky.“ Renomovaný britský historik T. Judt vo svojom monumentálnom diele Povojnová Európa o tomto vyhlásení napísal: „To bolo viac, než odvolanie Brežnevovej doktríny, potvrdenie, že Moskva nepoužije silu, aby nastolila svoju verziu ,socializmu´ v bratských štátoch. Gorbačov uznával právo – a tak sa to hneď aj pochopilo – občanov satelitných štátov slobodne si zvoliť vlastnú cestu, či už socialistickú alebo inú. Východná Európa mala opäť vstúpiť do dejín.“

Právo na vlastnú cestu

Na zasadnutí v Bukurešti 7.-8. júla Politický poradný výbor Varšavskej zmluvy v súvislosti s vnútropolitickým vývojom v Maďarsku a Poľsku vylúčil použitie násilia a zdôraznil pritom potrebu „rešpektovať nezávislosť bratských strán“. Najvyšší sovietsky predstaviteľ Gorbačov pri tejto príležitosti znovu zdôraznil, že každá krajina východného bloku dosiahla právo ísť svojou vlastnou cestou bez vonkajšieho zasahovania a tzv. Brežnevova doktrína o obmedzenej suverenite sa voči nim už neuplatňuje. V tejto pozícii Gorbačova nebolo nejednoznačnosti. Tým boli stratení aj všetci tí predstavitelia komunistických režimov, ktorí sa spoliehali na autoritu sovietskej vojenskej sily. Gorbačov podkopal jediný zdroj ich legitimity – strach obyvateľstva z vojenského zásahu Sovietskeho zväzu.

Revolúcia pána Gorbačova

3. decembra sa na sovietskej výletnej lodi Maxim Gorkij pri Malte uskutočnilo stretnutie najvyšších predstaviteľov ZSSR a USA, M. S. Gorbačova a novozvoleného prezidenta Georga W. Busha, na ktorej oznámili koniec studenej vojny: "Opúšťame jednu epochu - studenú vojnu - a vstupujeme do novej epochy," oznámil Gorbačov. "Spojené štáty a Sovietsky zväz vstupujú do novej éry vzájomných vzťahov," potvrdil zmenu Bush. V záujme tejto veľkej zmeny, od ktorej si ZSSR sľuboval vytvorenie podmienok pre vyriešenie svojich ekonomických problémov, sa M. S. Gorbačov dôsledne držal svojej politiky nezasahovania do vnútorných záležitostí štátov Varšavskej zmluvy. Gorbačov mohol na Malte opätovne ubezpečiť Busha, že sa nepoužije nijaká sila na udržanie východoeurópskych režimov pri moci. 

T. Judt z toho vyvodil nasledujúci záver: „Gorbačovovi nepatria priame zásluhy za to, čo sa stalo v roku 1989 – neplánoval to a len hmlisto si uvedomoval dlhodobý význam. Ale on bol umožňujúcou a urýchľujúcou silou. Bola to revolúcia pána Gorbačova.“

Autor je veľvyslancom Slovenska v Českej republike.


Michail Sergejevič Gorbačov (narodil sa 2. marca 1931 v Privolnoje, Stavropoľský kraj) je ruský a bývalý sovietsky komunistický politik, ktorý bol v rokoch 1985–1991 vodcom Sovietskeho zväzu.

Vyštudoval právo na Lomonosovovej univerzite v Moskve, kde stretou svoju budúcu manželku, Raisu Maximovnu Titarenkovú. Do KSSZ vstúpil vo svojich 21 rokoch, v roku 1952. Keď mal 39, stal sa prvým námestníkom pre poľnohospodárstvo a o rok neskôr bol už členom Ústredného výboru KSSZ. Po smrti Konštantína Ustinoviča Černenka bol 11. marca 1985 vo svojich 54 rokoch zvolený za generálneho tajomníka. O päť rokov neskôr si sadol do kresla prezidenta ZSSR. 

Presadzoval nielen ekonomické reformy, ale jeho zavedenie glasnosti dalo ľuďom väčšiu slobodu slova, čo bol veľký prelom. V medzinárodnej oblasti sa usiloval o zlepšenie vzťahov a obchod so Západom.

V roku 1988 oznámil, že Sovietsky zväz opúšťa Brežnevovu doktrínu a umožňuje krajinám východnej Európy rozhodovať o svojich vlastných vnútorných otázkach. 

Avšak, uvoľňovaním záťaží vo vnútri ZSSR uvoľnil aj sily, ktoré hrozili zánikom Sovietskeho zväzu. Preto navrhol zmluvu o únii, ktorá by bola dobrovoľnou federáciou demokratizujúceho sa ZSSR. Avšak konzervatívne sily v KSSS boli nakoniec silnejšie, postupne strácal vplyv a nakoniec 25. decembra 1991 rezignoval na post prezidenta. Súčasne s tým Sovietsky zväz zanikol. 

V roku 1999 zomrela Gorbačovova manželka Raisa. Minulý rok v dokumente natočenom známym nemeckým režisérom a spisovateľom Wernerom Herzogom Gorbačov prehlásil: „S jej odchodom ma opustil život.“ Býva sám v domčeku na okraji Moskvy (dcéra žije v Berlíne). A keď sa ho Herzog opýtal, čo by raz malo byť na jeho pomníku, odpovedal, že to, čo je na pomníku jedného jeho priateľa: „Snažili sme sa.“

reklama

https://www.smeny.cz https://www.smeny.cz https://www.smeny.cz

Mohlo by vás zajímat

Více článků