V médiách najčastejšie rezonuje britská kráľovská rodina. Ďalšie, veľmi zaujímavé kráľovské rodiny, sú spomínané väčšinou v súvislosti s politickými udalosťami v ich krajinách či zahraničnými cestami.
Jednou z nich je španielsky kráľovský dom, ktorý vládne krajine so stáročnou tradíciou monarchie. Španielske kráľovstvo vzniklo v roku 1479 spojením Kastílska a Aragónska. Monarchiu v 70. rokoch 19. storočia vystriedala na krátky čas prvá Španielska republika, na dlhšie obdobie v dôsledku občianskej vojny nahradila monarchistické zriadenie druhá Španielska republika a následne francistický režim (1939 – 1975).
Španielska kráľovská rodina pochádza z vetvy kráľa Filipa V., člena francúzskeho panovníckeho domu Bourbonovcov, ktorý získal španielsku korunu v roku 1700 po smrti Karola II., posledného španielskeho kráľa z rodu španielskych Habsburgovcov. Z obáv európskych mocností, že sa Francúzsko a Španielsko spoja, vypukla vojna o španielske dedičstvo. Utrechtským mierom v roku 1713 uznali Anglicko, Habsburská monarchia, Savojsko, Nizozemsko i Portugalsko Filipa V. ako španielskeho kráľa s podmienkou, že sa Španielsko nikdy nespojí s Francúzskom. V dôsledku stavu v krajine po prvej svetovej vojne, následnej občianskej vojny a zmeny štátneho zriadenia opustila kráľovská rodina svoju domovinu. K obnoveniu monarchie v Španielsku došlo v roku 1975. Na španielsky kráľovský trón zasadla v osobe kráľa Juana Carlosa opätovne dynastia Bourbón-Anjou.
Upustil od klasickej korunovácie
V roku 2014 kráľ Juan Carlos I. oznámil po takmer štyroch desaťročiach svoju abdikáciu. Jeho jediný syn Felipe nastúpil na španielsky kráľovský trón 19. júna 2014, čím sa vo veku 46 rokov stal najmladším zo súčasných európskych monarchov. Korunovácia, na akú sme bývali zvyknutí u iných kráľov a kráľovien, v prípade tohto kráľa neprebehla ako cirkevno-právny akt a za kráľa ho uznal parlament. Slávnostného aktu zloženia prísahy konanom pred zástupcami oboch komôr parlamentu, vlády, predstaviteľov vrcholných štátnych inštitúcií a zahraničných zástupov, za prítomnosti kráľovnej Letizie, oboch dcér Leonor a Sophie, jeho matky a bývalej kráľovnej Sophie, či Felipeho sestry Eleny. Bývalý kráľ Juan Carlos ani zahraniční aristokrati sa aktu zloženia prísahy nezúčastnili.
Nielen reprezentačná úloha
Na kráľovské povinnosti sa Felipe, jediný syn kráľa Juana Carlosa a grécko-dánskej princeznej a španielskej kráľovnej Sophii, svedomito pripravoval od mladosti. Maturoval na kanadskej strednej škole, právo a ekonómiu študoval v Madride a medzinárodné vzťahy na Georgetownskej univerzite vo Washingtone. Absolvoval aj vojenské vzdelanie v armáde – pešej, námornej i leteckej. Po svojom nástupe na trón získal hodnosť generálneho kapitána a vrchného veliteľa pozemných, námorných a vzdušných síl Španielska. Ešte ako korunný princ zohral veľmi aktívnu úlohu pri presadzovaní hospodárskych, obchodných a kultúrnych záujmov Španielska v zahraničí počas mnohých oficiálnych návštev v krajinách Európy, Latinskej Amerike s výnimkou Kuby, arabského sveta, na Ďalekom východe a v Austrálii.
Kráľ Felipe VI. získal vladárske žezlo po otcovej abdikácii práve v čase, keď španielskou spoločnosťou otriasali snahy Kataláncov o odtrhnutie sa, ekonomické problémy, vysoká nezamestnanosť či škandálmi pošramotená povesť kráľovskej rodiny i bývalého kráľa. Už pri nástupe na kráľovský trón bolo zrejmé, že Felipe VI. bude podobne ako jeho otec presadzovať transparentnosť a progresivizmus v politike a nebude plniť iba reprezentačné úlohy monarchu, titulárne predsedať rade ministrov či venovať sa napríklad filantropii. Rovnako bolo zrejmé, že nový španielsky kráľ sa bude aktívne zaujímať o dianie v krajine, podieľať na riešení problémov, i keď v zmysle ústavy kráľ nemá politickú zodpovednosť a jeho akty bez kontrasignácie príslušného člena vlády nemajú žiadnu platnosť.
Po korunovácii čakal na kráľovský pár boj o priazeň obyvateľov, zvlášť mladej generácie, ktorá sa v dôsledku problémov začala stavať voči monarchii skepticky. Felipe VI., napriek tomu, že je rímsky katolík, „odfiltroval“ vplyv náboženstva aj tým, že umožnil obyvateľom krajiny skladať prísahu bez kríža či biblie. Kráľovský pár ako prvý v dejinách krajiny prijal španielskych zástupcov LGBT komunity.
Kráľ všetkých v neľahkom období
Mladý španielsky kráľ musel riešiť okrem ekonomickej krízy i krízu vnútropolitickú, ktorá vypukla po parlamentných voľbách v decembri 2015. Krajina sa ocitla v pate po tom, čo vo voľbách nezískala žiadna z politických strán dostatok kresiel na vytvorenie vlády a dohody s rôznymi stranami neboli úspešné. Po mesiacoch rozhovorov kráľa s rôznymi predstaviteľmi strán rozpustil kráľ vyhláškou parlament a vyhlásil nové voľby. V podobnej patovej situácii sa za posledné štyri roky ocitlo Španielsko viac ráz, naposledy v uplynulom roku.
Najpálčivejším problémom pre mladého kráľa bol prístup ku katalánskym separatistom. Za jeho vlády v roku 2015 mali separatistické strany v katalánskom parlamente väčšinu. Na jeseň 2017 schválil katalánsky parlament rezolúciu o nezávislosti. V referende podľa miestnych úradov hlasovalo 90 percent voličov za odtrhnutie Katalánska, čo viedlo k vyhláseniu jeho krátkodobej nezávislosti. Felipe VI. sa priamo k prebiehajúcemu súdnemu procesu s katalánskymi separatistami a aktivistami nevyjadril, avšak odsúdil protestné zhromaždenia a generálny štrajk, nakoľko považoval za neprijateľné odvolávať sa na demokraciu stojacu nad zákonom. „Bez rešpektovania zákona neexistuje mierové spolužitie ani demokracia, ale neistota, náhodnosť a v konečnom dôsledku zrútenie morálnych a občianskych princípov spoločnosti,“ vyhlásil. Kráľ však ani nevyvolal žiadne dialógy medzi španielskou a katalánskou vládou. Niektorí Španieli sa potom domnievali, že nedostál svojej úlohe byť „kráľom všetkých“. Jeho vládu negatívne zasiahli aj teroristické útoky v Barcelone a Cambrils, kde zahynulo šestnásť osôb. Kráľ Felipe sa zúčastnil na pietnom zhromaždení i veľkej demonštrácii, ktorá mala ukázať jednotu Španielska v boji proti terorizmu.
Po piatich rokoch od nástupu na trón sa stal kráľ Felipe VI. terčom kritiky mnohých Španielov, podľa ktorých v mnohých oblastiach neobstál a monarchiu vzdialil bežným Španielom. Napriek tomu však vo svojej krajine pôsobí ako stmeľujúca osobnosť. Popri kráľovským povinnostiam kráľ Felipe IV. nezabúda na svoju rodinu, dobročinné aktivity či svoje záľuby. Pôsobí ako čestný predseda niekoľkých združení a nadácií, zaujíma sa o životné prostredie, šport či jachtárstvo.
Deviata najbohatšia kráľovská rodina Európy
Španielsky kráľovský pár s dcérami sa tešia veľkej popularite. Negatívne chudobnejšími obyvateľmi býva hodnotený rozpočet kráľovského paláca. Španielskych daňových poplatníkov stojí ročný plat členov kráľovskej rodiny a náklady na palác niekoľko miliónov eur. Pevnú ročnú mzdu po prvý raz stanovil vo februári 2014 bývalý kráľ Juan Carlos. Kráľ zarábal 293 000 eur a vtedajší korunný princ Felipe 146 000 eur. Celkový rozpočet kráľovskej rodiny v roku 2014 bol 7,8 mil. eur. Pričom rozpočet nezahŕňal cestovné náhrady, bezpečnostné opatrenia či údržbu budov. V dôsledku hospodárskej recesie a zvyšovania nezamestnanosti sa vo februári 2015 rozhodol kráľ Felipe znížiť svoj ročný plat o 20 %, no aj tak mu podľa zistení Business Insider patrí deviate miesto medzi najbohatšími monarchami Európy s ročným príjmom 267 447 dolárov a odhadovaným majetkom asi 20 miliónov dolárov.
Budúca kráľovná
Kráľ Felipe sa spolu s manželkou, bývalou novinárkou TVE, kráľovnou Letiziou, venujú svojim dvom dcéram, následníčke – infantke Leonor, princeznej astúrskej, z Girony a Viany, a mladšej infantke Sophii. Španielska kráľovská rodina si svoje súkromie stráži a tak obe infantky nevyrastajú pod drobnohľadom médií. Spoločnosť má však záujem spoznať budúcu kráľovnú, keďže podľa španielskej ústavy z roku 1978 platí nástupnícke pravidlo primogenitúry. Staršia z kráľových dcér, Leonor, sa už teraz svedomite pripravuje na úlohu budúcej kráľovnej. Hoci sa na oficiálnych podujatiach objavuje častejšie už od roku 2014, veľký ohlas získali jej príhovory v októbri 2019 pri odovzdávaní Ceny princeznej Astúrskej a v novembri 2019 na odovzdávaní ocenení Nadácie princeznej z Girony v katalánskej Barcelone. Okrem kastílskej španielčiny predniesla svoj príhovor, ako ho hodnotili miestne médiá, aj v perfektnej katalánčine, za čo si vyslúžila uznanie. Za svoje slová, že „Katalánsko bude mať vždy zvláštne miesto v jej srdci“, ju diváci v kongresovej sále odmenili potleskom. Z astúrskej princeznej vyrastá očarujúca kráska, ktorá presne vie, čo sa patrí a bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa bude pripravovať na svoje kráľovské povinnosti.
reklama
