Tento rok si pripomíname 175. výročie narodenia chýrneho klenotníka a zlatníka francúzsko-nemeckého pôvodu. Peter Karl Gustavovič Fabergé (narodil sa 1846, zomrel 1920) vytvoril vyše pätdesiatku luxusných „kinderiek“ pre najbohatších svojej doby.
Viete, ako sa volajú? Sú to známe Fabergého vajíčka. Už v čase svojho vzniku mali vysokú umeleckú hodnotu. Dnes ich cena dosahuje astronomické výšiny.
S replikou na cársky dvor
Prvé roky svojho života strávil v Petrohrade, kým sa jeho rodina nevrátila na čas do Nemecka. V Drážďanoch vyštudoval školu umeleckých remesiel a podnikol študijnú cestu po Európe. Učil sa starobylými i novými spôsobmi spracúvať vzácne kovy a drahé kamene. Rodinný podnik Dom Fabergé v Petrohrade v tom čase zverili spoločníkovi. Po návrate do Petrohradu v roku 1872 sa zamestnal v rodinnom zlatníckom podniku Dom Fabergé. Získal zákazku nielen na reštaurovanie exponátov múzea Ermitáž, dokonca mal vyhotoviť novodobú repliku zlatého náramku zo 4. storočia pred naším letopočtom z múzejného skýtskeho pokladu. Vzhľadom na vysokú kvalitu jeho práce rozkázal cár Alexander III. múzeu vystavovať túto repliku ako klenot súčasného ruského umeleckého šperkárstva. V roku 1885 dostal prestížny titul cárskeho zlatníka a objednávku na jedinečný darček pre cárovnú Máriu Fiodorovnu k veľkonočným sviatkom.
„Kindervajce“ pre cárovnú
Cár chcel svojej manželke darovať k Veľkej noci jedinečný dar. Fabergé pre neho vyrobil skvostné vajce. Spojil symbol sviatku s luxusom. Na prvý pohľad nič zvláštne. Zvonka biele, no vnútri z rýdzeho zlata aj s prekvapením – miniatúrnou zlatou sliepočkou. A v nej sa nachádzala diamantová minireplika cárskej koruny. Odvtedy nemal Fabergé núdzu o nové objednávky. Vajíčka vyrábal z drahých kovov a bohato prepracované. Zdobil ich perlami, briliantmi, perleťou alebo rôznymi druhmi emailu. Každé sa dalo otvoriť a skrývalo luxusné prekvapenie. Spokojný cár Alexander III. si každoročne jedno objednával pre manželku. Posledný ruský cár Mikuláš II. pokračoval v tradícii. Ten si ročne dával vyrobiť dokonca dve vajíčka: jedno pre matku, druhé pre manželku. Celkovo Fabergého podnik vyhotovil 50 cárskych vajíčok, z ktorých sa 43 dodnes zachovalo v súkromných zbierkach.
Šperkár kráľovských domov
Vďaka kvalitnému prepracovaniu produktov Fabergé získal uznanie. Stal sa klenotníkom škandinávskej koruny a dodávateľom šperkov pre mnohé európske kráľovské domy. Dokonca aj pre dvor v Siame. Vystavoval na Svetovej výstave v Paríži (1890 a 1900) či v Štokholme (1897). Počas jednej z výstav spoznal mladú kabaretnú speváčku z Čiech, Johanu Amáliu Kriebelovú. S ňou mal niekoľkoročný románik. Nerozviedol sa, ale tri mesiace v roku cestoval s milenkou po Európe. Tá sa neskôr vydala za 75-ročného gruzínskeho princa. Deň po svadbe ho opustila a utiekla do Nemecka a neskôr ako už gruzínska princezná odišla do Ruska. Fabergého tu dostala pre údajnú špionáž do problémov.
Vajíčko za traktory
Klientela sa rýchlo rozšírila na elitu cárskeho Ruska a prekonala hranice ríše. Hoci Fabergého vo svete najväčšmi preslávili vajíčka, za zmienku stoja aj jeho luxusné a bižutérne šperky, hodiny, úžitkové predmety a do drahých kameňov vyrezávané, bohato zdobené miniatúry ľudí, zvierat a kvetov. Okrem samotných šperkov si firma na ne vyrábala aj ozdobné darčekové krabičky. Fabergého podnik sa stal najväčšou ruskou klenotníckou spoločnosťou s asi 700 vysokokvalifikovanými klenotníkmi. Začiatkom 20. storočia si otvoril pobočky v Moskve, Odese, Kyjeve a Londýne. Každoročne navštevovali so svojimi výrobkami aj Ďaleký východ. Keďže sa v dôsledku 1. svetovej vojny výroba šperkov utlmila, preorientoval sa aj na vojenskú produkciu. Po zvrhnutí cárskej rodiny Fabergé odišiel do exilu. Niektoré jeho výrobky vyviezli z Ruska zberatelia, iné neskôr Stalin vymenil za traktory.
Na tradíciu Fabergého nadväzujú dodnes
Zničenie celoživotného diela a stratu majetku Fabergé znášal veľmi zle. Najprv sa uchýlil s rodinou do Fínska, neskôr žil vo Wiesbadene a napokon zomrel v Lausanne. Po jeho smrti založili synovia Eugène a Alexander klenotnícku spoločnosť. Meno slávneho klenotníka sa od 40. rokov minulého storočia spája aj s firmou vyrábajúcou nielen parfémy a kozmetiku, ale aj alkohol. Tradíciu po dlhej prestávke prevzal jediný remeselník autorizovaný spoločnosťou Fabergé, výrobca šperkov vo Pforzheime Victor Mayer. Opäť sa tak spája jeho meno s luxusným klenotníckym tovarom vyrábaným dodnes.
Najdrahšie vajíčka na svete
Dodnes sa zachovalo iba 43 kusov cárskych Fabergého vajíčok. Ide o vzácne zberateľské predmety. Cena jedného kusu aj bez mini prekvapenia sa šplhá k 1 mil. libier. No najdrahšie je korunovačné vajce z roku 1897. Objavilo sa aj doteraz neznáme vajíčko zdobené hodinami a pohyblivým kohútom. Toto priesvitné ružové vajíčko vyrobil v roku 1902 pre londýnskych Rothschildovcov. Tento objav je v ponuke novembrovej aukcie domu Christie´s.
Vajíčka nájdeme v zbierkach celebrít či v držbe panovníckych domov. Najviac, desať, ich vlastní umeleckohistorické múzeum Zbrojnica moskovského Kremľa. Tri kusy má britská kráľovská rodina a tri exempláre sú v Prattovej zbierke Virgínskeho múzea výtvarného umenia a v zbierke Matildy Geddingsovej v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku. V súkromnom Múzeu Fabergé v Petrohrade ich nájdeme v zbierke Viktora Vekselberga. Najväčšia zbierka mimo Ruska, ktorú získal lichtenštajnský zberateľ Adulf Peter Goop, je v Lichtenštajnskej klenotnici.
Na Veľkú noc 1898 daroval cár Mikuláš II. manželke Konvalinkové vajíčko s podobizňami dcér.
Bohatí ruskí utečenci priniesli do Lichtenštajnska viacero klenotov. Medzi nimi aj vajíčko nazvané Jabloňový kvet.
.jpg)
Budova Fabergého podniku v Petrohrade.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
