Doprava se řadí mezi strategické oblasti snad v každé zemi. Výstavba dálnic, obchvatů, modernizace železnice, efektivita lodní dopravy – to vše se řeší v Česku a stejně tak i na Slovensku. Jedním z odborníků, kteří jsou na Slovensku schopni pojmout problematiku dopravy v celé její komplexnosti, je státní tajemnice ministerstva dopravy a odbornice na evropské právo a fondy Denisa Žiláková.
Slovensko je součástí společného projektu vysokorychlostní tratě zemí V4. Jak se má v budoucnu zlepšit železniční spojení s Českem a je perspektivní osa Berlín–Praha–Bratislava–Budapešť?
Áno, toto spojenie je z dlhodobého hľadiska perspektívne. Slovensko sa pripravuje na budúcu sieť vysokorýchlostných tratí a zároveň zlepšuje železničné spojenia s Českom už dnes. Prípravu najdôležitejších stavieb sme zrýchlili aj zákonom o strategických investíciách. Vláda do tohto režimu zaradila osem projektov železničnej infraštruktúry. Zákon umožňuje zrýchliť a lepšie koordinovať povoľovanie, majetkovoprávnu prípravu a nadväzujúce procesy, ktoré v minulosti trvali neúmerne dlho. Na západnom koridore pripravujeme modernizáciu úsekov Devínska Nová Ves – Malacky a Kúty – štátna hranica s Českou republikou na rýchlosť do 200 km/h. Na severnom koridore sme dokončili modernizáciu úseku od Čadce po českú hranicu aj strategického uzla Žilina a v ďalších úsekoch postupujeme prevažne smerom k rýchlosti do 160 km/h. To sú konkrétne projekty, ktoré skracujú cestovanie medzi našimi krajinami a zvyšujú spoľahlivosť železnice. Pokiaľ ide o vysokorýchlostnú trať, Slovensko je súčasťou spoločného projektu krajín V4 a aktuálne finalizujeme dokument, ktorý má nastaviť financovanie predprojektovej a projektovej prípravy. Počítame aj s prepojením na Rakúsko, čím by sa Bratislava napojila na širšiu sieť smerom na Viedeň a ďalšie európske centrá. VRT je projekt na desaťročia, preto musíme robiť obe veci súčasne – zlepšovať existujúcu sieť už dnes a systematicky pripravovať jej budúcnosť.
Na železničním koridoru mezi českou hranicí, Žilinou a Košicemi probíhá rozsáhlá modernizace. Co se už podařilo a jaké parametry má mít tato trať v budoucnu?
Na tomto koridore sme už dokončili modernizáciu úseku Čadca – štátna hranica s Českom aj strategického uzla Žilina. Vo výstavbe je úsek Poprad – Vydrník a pripravujeme ďalšie modernizácie pri Liptovskom Mikuláši, medzi Vydrníkom a Markušovcami či medzi Krompachmi a Kysakom. Súčasťou investícií sú aj systémy ETCS a GSM-R, ktoré zvyšujú bezpečnosť a umožňujú lepšie využitie tratí. Slovenské železnice pritom dobiehajú dlhoročný investičný dlh a odloženú údržbu. Odpoveďou je historicky najvyššia rozostavanosť modernizácie železničnej infraštruktúry. Z Programu Slovensko, Plánu obnovy a odolnosti a Nástroja na prepájanie Európy financujeme rekonštrukciu približne 400 kilometrov tratí v hodnote takmer dvoch miliárd eur a pripravujeme ďalšie projekty v hodnote približne 1,5 miliardy eur. Na trase Čadca – Žilina – Košice sa počíta najmä s modernizáciou existujúcej trate na rýchlosť do 160 km/h, nie so samostatnou vysokorýchlostnou traťou v dnešnom ponímaní. Úlohou štátu je vytvoriť bezpečnú, spoľahlivú a konkurencieschopnú infraštruktúru, aby mali dopravcovia dôvod rozvíjať kvalitné a rýchle medzinárodné spojenia vrátane spojení s Českou republikou.
S Jurajem Nociarem, vedoucím stálého zastoupení SR při EU.
Jaký potenciál má železniční spojení Košic s Užhorodem a překladiště Čierna nad Tisou, kde se setkává normální a široký rozchod?
Počet cestujúcich medzi Slovenskom a Ukrajinou rastie, preto chceme osobnú železničnú dopravu medzi oboma krajinami ďalej rozvíjať. Novou príležitosťou je trať normálneho rozchodu, ktorú Ukrajina vybudovala do Užhorodu. Umožňuje jednoduchšie priame spojenia bez potreby výmeny podvozkov alebo prestupu a spoločne s ukrajinskou stranou chceme tento potenciál využiť. Pri nákladnej doprave má Čierna nad Tisou naďalej strategický význam práve preto, že je miestom styku normálneho a širokého rozchodu. Pre modernizáciu železničnej trate v tomto uzle máme z Nástroja na prepájanie Európy, teda CEF, schválený projekt na spracovanie projektovej dokumentácie. Samotná modernizácia prekladiska je zaradená v zásobníku projektov pre CEF. To je dôležitý základ, aby sme boli pripravení na budúce prepravné toky. Vojna viaceré tradičné toky utlmila alebo presmerovala a zároveň vytvorila nové, napríklad pri agrokomoditách. Ich objemy sú veľmi premenlivé, preto dnes nechceme robiť špekulatívne dlhodobé prognózy. Po skončení vojny však môže obnova Ukrajiny priniesť rozsiahle toky materiálov, technológií a ďalšieho tovaru z Európskej únie smerom na východ. Rozvíjame preto aj zámer prepojenia medzi prístavom Gdansk a logistickým uzlom Čierna nad Tisou/Dobrá. Čierna svoj význam nestratila – rozhodujúce bude, ako dobre sa pripraví na nové príležitosti a konkurenciu ostatných logistických trás.
Jste odbornice na evropské fondy. Česko v příštím sedmiletém rozpočtu očekává výrazný pokles přebytku z rozpočtu EU. Jaká jsou očekávání Slovenska a do čeho by chtělo z fondů EU investovat nejvíce?
Podľa aktuálneho návrhu Európskej komisie by Slovensko malo aj v období 2028 – 2034 zostať jedným z najväčších čistých prijímateľov z rozpočtu EÚ. V prepočte na obyvateľa sa predbežne radí približne na siedme miesto spomedzi 27 členských štátov. Navrhovaný celkový rámec predstavuje približne 19,9 miliardy eur, teda objem porovnateľný so súčasným obdobím. Stále však ide o návrh, o ktorom sa bude rokovať. V záujme o európske zdroje bude väčšia konkurencia a výrazne narastie význam obrany, bezpečnosti a odolnosti. Práve preto kladieme veľký dôraz na takzvanú dual-use infraštruktúru, teda projekty s dvojitým – civilným aj vojenským – využitím. Pre Slovensko sú kľúčové najmä odolné spojenia na východnú hranicu s Ukrajinou a ich napojenie na európske koridory. Doprava preto musí zostať jednou z hlavných priorít. Chceme pokračovať v modernizácii železníc a ciest, dokončiť kľúčové prepojenia siete TEN-T a rozvíjať verejnú dopravu, bezpečnú mobilitu v regiónoch, dekarbonizáciu, digitalizáciu aj odolnosť infraštruktúry. Nový model financovania bude tesnejšie prepojený s reformami, míľnikmi a merateľnými výsledkami, takže rozhodovať bude kvalita a pripravenosť projektov. Ministerstvo dopravy svoju pripravenosť dokazuje už v Programe Slovensko 2021 – 2027. V absolútnych číslach sme lídrom v objeme vyhlásených výziev, zazmluvnených prostriedkov aj v čerpaní. Národná diaľničná spoločnosť je najväčším prijímateľom eurofondov na Slovensku a na diaľničné projekty smeruje viac ako miliarda eur. Máme skúsený tím, kvalitný zásobník projektov a schopnosť rýchlo ich zazmluvniť a posúvať do realizácie. Sme preto pripravení efektívne využiť budúcu alokáciu pre dopravu aj ďalšie zdroje, ktoré by sa v menej výkonných oblastiach nemuseli vyčerpať. Naším cieľom je nenechať prepadnúť ani jedno euro, ktoré môže Slovensku priniesť modernejšiu, bezpečnejšiu a konkurencieschopnejšiu dopravu.
Autor je evropským editorem Deníku
CV BOX
Denisa Žiláková je státní tajemnice Ministerstva dopravy SR, odbornice na evropské právo a fondy.
Vystudovala právo na Univerzitě Komenského a management na Institutu evropské integrace na Fakultě managementu UK v Bratislavě. Dále vystudovala management evropských fondů na Evropské akademii pro daně, ekonomii a právo v Berlíně a evropské právo na King's College v Londýně. Další vzdělání si doplnila na École de Langue – Accord v Paříži a titul MBA získala na Cambridge Business School v Praze.
Její profesní dráha je již více než dvacet let spojena s agendou evropské legislativy a fondů Evropské unie. Od roku 2001 do roku 2005 pracovala pro Brusel v rámci Delegace Evropské komise jako poradkyně v oblasti spravedlnosti, vnitřních vztahů a předvstupních fondů.
Působila na několika ministerstvech, včetně financí, dopravy, vnitra a informatizace. Státní tajemnicí Ministerstva dopravy SR je od podzimu 2023.
reklama
