Slovensko chce zůstat silnou průmyslovou zemí střední Evropy. Proto v poslední době mimo jiné zaznamenává miliardové investice zahraničních společností, rozvíjí jadernou energetiku a hledá cestu, jak udržet doma kvalifikované pracovníky i mladé talenty. Všechny tyto oblasti přibližuje ministryně hospodářství Denisa Saková (HLAS-SD).
V příštím roce má u Košic spustit výrobu další velká automobilka, švédsko-čínské Volvo. Jak zásadní stimul to může být pro slovenskou ekonomiku, a především východoslovenský region?
Príchod automobilky Volvo vnímame ako jednu z najvýznamnejších investícií posledných rokov. Hovoríme o investícii vo výške približne 1,2 miliardy eur s plánovaným spustením výroby v roku 2027, kapacitou až 250-tisíc vozidiel ročne a viac ako 3 000 priamych pracovných miest. Každá takáto investícia prirodzene vytvára ďalšie tisíce pracovných príležitostí v dodávateľskom reťazci, službách, logistike, školstve, bývaní či infraštruktúre. Pre región východného Slovenska je to zásadná príležitosť. Takéto strategické investície dokážu výrazne zmeniť ekonomickú úroveň v regióne – prinášajú stabilné pracovné miesta, tlak na rast kvalifikácie aj miezd a zároveň dávajú mladým ľuďom dôvod zostať doma a budovať si budúcnosť tam, kde vyrástli. Volvo je v tomto smere jeden z najsilnejších impulzov, aké Slovensko v posledných rokoch získalo. Za rovnako dôležité považujem aj ďalšie investície v regiónoch. Príkladom je spoločnosť Winkelmann v Rimavskej Sobote, ktorú sa nám po nástupe do vlády podarilo stabilizovať a udržať. Hovoríme o investícii vo výške viac ako 110 miliárd eur, ktorá už dnes vytvára približne 180 pracovných miest a do konca roka ich má byť okolo 300, pričom celkový plán počíta s viac ako 450 pracovnými miestami. A Rimavská Sobota patrí dlhodobo medzi regióny s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku a zároveň s nižšou mzdovou úrovňou. V takýchto regiónoch majú investície obrovský význam.
Slovensko spustilo dva nové jaderné bloky a uzavřelo obří kontrakt s USA o výstavbě dalších jaderných zdrojů. Jak se vám povedlo v poměrně složité ekonomické i politické situaci dosáhnout takového pokroku?
Slovensko má v jadrovej energetike silnú tradíciu a dnes sa naplno ukazuje, že rozhodnutie staviť na jadro bolo správne. A to aj v čase, keď sa časť Európy od jadra odkláňala. Slovensko si túto strategickú líniu udržalo a dnes práve vďaka tomu patrí medzi krajiny s jednou z najstabilnejších energetických sústav s najnižšou produkciou emisií v regióne. Nedávne zavážanie prvej palivovej kazety do 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce bolo historickým míľnikom a vstupom do rozhodujúcej fázy uvádzania do prevádzky. Po jeho spustení bude tento blok pokrývať približne 13 percent celkovej spotreby elektriny na Slovensku, čo výrazne posilní našu energetickú sebestačnosť, stabilitu dodávok a schopnosť držať predvídateľné ceny energií. A zároveň myslíme dopredu. Naša vláda rozhodla o vybudovaní nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach plne pod kontrolou štátu. Pri tomto projekte staviame na tom, čo Slovensko budovalo desaťročia – na existujúcej jadrovej lokalite, infraštruktúre, silnom odbornom zázemí, skúsenostiach našich ľudí aj overených povoľovacích a bezpečnostných procesoch. Práve využitie existujúcich kapacít a lokality výrazne zjednodušuje prípravu projektu, povoľovacie konania aj samotnú realizáciu. Znižuje investičné riziká, skracuje čas prípravy a zároveň posilňuje schopnosť Slovenska efektívne a bezpečne budovať ďalší strategický zdroj energie pre budúce generácie. V čase, keď Európa rieši vysoké ceny energií, dekarbonizáciu a bezpečnosť dodávok, je jadro pre nás skutočnou strategickou výhodou.
Česko výrazně řeší nedostatek pracovních sil, v posledních letech dokonce i najímáním tisíců Filipínců. Má Slovensko podobné problémy a jaké země máte případně v hledáčku jako prioritní pro „dovoz“ pracovních sil?
Je to téma, ktorá sa pravidelne objavuje prakticky na každom stretnutí so zástupcami podnikateľov. Po začiatku vojny na Ukrajine sa prirodzene na náš pracovný trh dostali Ukrajinci, ktorí vhodne obsadili pracovné miesta v sektoroch, v ktorých pracovná sila chýbala. Rovnako zamestnávatelia v udržateľnej miere zamestnávajú aj pracovníkov z tretích krajín. Vláda SR však veľmi opatrne pristupuje k bezbrehému uvoľňovaniu pravidiel na „dovoz“ pracovnej sily z tretích krajín. Našou prioritou je predovšetkým aktivovať stále päť percent nezamestnaných a udržať domáci pracovný potenciál. To znamená vytvárať podmienky, aby ľudia nemuseli odchádzať za prácou mimo svojich regiónov alebo do zahraničia, ale aby mali kvalitné pracovné príležitosti doma. Aj preto podporujeme nové investície naprieč Slovenskom, ktoré prinášajú pracovné miesta priamo do regiónov. Rovnako dôležité je prepájať vzdelávanie s praxou – rozvíjať duálne vzdelávanie, odborné školy a technické odbory tak, aby sme si vedeli vychovávať vlastných odborníkov pre potreby modernej ekonomiky. To je obzvlášť dôležité v strategických sektoroch, ako je energetika či jadrový priemysel, kde dnes prirodzene prichádza generačná výmena a kde potrebujeme systematicky pripravovať novú generáciu odborníkov.
Když jste zmínila vzdělávání – podobně jako v minulých letech se na české vysoké školy hlásí tisíce slovenských studentů. Je to pro slovenské hospodářství dobře, případně jaké problémy to Slovensku přináší?
Mobilita študentov aj prostredníctvom programu Erasmus je v rebríčkoch Eurobarometra dlhodobo hodnotená ako jeden z najlepších prínosov rozširovania a členstva v EÚ. Prirodzene ľudia využívajú slobodný pohyb ako jednu zo základných štyroch slobôd jednotného trhu EÚ. To, že veľa slovenských študentov študuje v Česku, má dve strany. Na jednej strane je prirodzené a pozitívne, že mladí ľudia využívajú kvalitné školy v spoločnom česko-slovenskom priestore. Česká republika je nám jazykovo, kultúrne aj historicky blízka. Na druhej strane je problém, ak sa veľká časť talentovaných mladých ľudí už na Slovensko nevráti. Pre ekonomiku to znamená stratu talentu, inovácií aj budúcich odborníkov. Preto musíme vytvárať podmienky, aby sa mladí ľudia mali kam vrátiť – dobré pracovné miesta, kvalitné univerzity, moderné firmy, dostupné bývanie a štát, ktorý im nebude komplikovať život.
Autor je evropským editorem Deníku
CV BOX
Denisa Saková (narodila se 17. dubna 1976 v Nitře) je ministryně hospodářství a místopředsedkyně vlády SR.
V roce 1999 ukončila studium oboru finanční správa, peněžnictví na Národohospodářské fakultě Ekonomické univerzity v Bratislavě. Poté ještě na stejné fakultě v roce 2006 úspěšně dokončila doktorandský obor pojišťovnictví.
Od roku 2007 působila na ministerstvu vnitra, nejdříve jako ředitelka sekce informatiky, pak jako vedoucí služebního úřadu. Významně se podílela na úspěšných přípravách Slovenska na vstup do schengenského prostoru.
V roce 2016 kandidovala za SMER do parlamentu, byla zvolena poslankyní, ale postu se vzdala, protože se stala státní tajemnicí ministra vnitra.
V dubnu 2018 byla jmenována ministryní vnitra a v čele resortu stála až do března 2020. V únorových volbách toho roku byla znovu zvolena poslankyní za SMER, v létě 2020 ale přešla do nové strany HLAS-SD v čele s Petrem Pellegrinim.
V roce 2023 uspěla v podzimních parlamentních volbách a 25. října byla jmenována ministryní hospodářství.
Je rozvedená, má syna.
reklama
