Před čtyřmi lety byla Denisa Saková ještě ministryní vnitra. V současné slovenské vládě zastává post ministryně hospodářství. Stala se jí tedy v době, kdy nejen Evropa bojuje s nemalými ekonomickými problémy.
Jak moc se vás dotkla energetická a inflační krize? Je dnešní cena energií pro Slovensko problém?
Energetická aj inflačná kríza boli na Slovensku, samozrejme, veľkým problémom. Situácia bola o to komplikovanejšia, že v tom čase na Slovensku vládla koalícia, ktorá bola v permanentnom vnútornom súboji, a politici neboli schopní prijímať rýchle a efektívne riešenia. Aj preto som po svojom nástupe do úradu našla chýbajúce cenové rozhodnutia, ktoré mali byť vydané už pred rokom, a veľa ďalších podobných problémov. Napriek tomuto chaosu štát na Slovensku zastropoval aspoň ceny energií pre ľudí a zraniteľných odberateľov na prijateľných úrovniach a do určitej miery kompenzoval aj extrémne ceny energií pre veľké podniky. Oveľa horšie to bolo s bojom proti inflácii, na ktorú sa bývalá vláda iba pozerala a nič s tým nerobila. Situáciu navyše komplikoval fakt, že vláda na Slovensku síce padla už pred Vianocami 2022, ale voľby sa konali až na konci septembra 2023, čo novej vláde extrémne skomplikovalo situáciu. Po našom nástupe do vlády sme však urobili opatrenia, aby štát garantoval ľuďom výhodné ceny energií aj pre teplo z centrálnych zdrojov, opravili sme viaceré chyby, ktoré v tejto oblasti predchádzajúce vlády spôsobili, a teraz pracujeme na systematických riešeniach.
Je Slovensko stále závislé na ruském plynu?
Slovensko po vypuknutí vojny na Ukrajine a začiatku energetickej krízy rovnako ako okolité krajiny výrazne diverzifikovalo svoje portfólio dodávateľov plynu. Stále však dovážame približne polovicu našej spotreby z východu. Výhodou je, samozrejme, cena tohto plynu.
A je výjimka z dodávek ruské ropy do Slovnaftu stále nutná?
Áno, a nielen z pohľadu Slovenska. Nám, samozrejme, pomáha udržať zamestnanosť do obdobia, kým rafinéria Slovnaft upraví svoje technológie tak, aby mohla vo veľkom spracovávať aj ropu z iných zdrojov. Ale podľa mojich informácií by bez tejto výnimky mohli nastať problémy aj so zásobovaním niektorými ropnými produktmi v niektorých lokalitách v Česku. Preto si myslím, že táto výnimka je výhoda pre Slovensko aj Česko.
Jako ministryně hospodářství navštěvuje i provozy
Slovensku se podařilo uvést do provozu nové bloky jaderné elektrárny. Budete ve výstavbě reaktorů pokračovat i do budoucna?
Určite chceme energeticky silné Slovensko. Ukázalo sa to ako veľmi dôležité aj počas energetickej krízy a slovenské domácnosti majú výhodnú cenu elektrickej energie aj vďaka dostavbe tretieho bloku Atómovej elektrárne v Mochovciach. Teraz prebieha dokončovanie štvrtého bloku, ktorý by sme chceli spúšťať do prevádzky niekedy v roku 2025 alebo v roku 2026, podľa toho, ako prebehnú všetky potrebné povoľovacie procesy.
Slovensko soutěží s Českem o pozici největšího výrobce aut na hlavu na světě. Jak velkým problémem je pro slovenské automobilky přechod k elektromobilitě?
Elektromobilita je obrovský trend, ktorému sa musíme prispôsobiť, ak chceme udržať automotive ako kľúčový sektor našej ekonomiky. Len na Slovensku je v tomto sektore zamestnaných takmer 260-tisíc ľudí a je zodpovedný približne za 50 percent slovenského exportu. Prikladáme preto veľkú váhu tomu, aby sme úzko spolupracovali s automobilovým sektorom. Nedávno som zorganizovala veľké stretnutie so všetkými automobilkami na Slovensku, s výrobcami z autobatériového priemyslu za účasti predsedu vlády, viacerých ministrov a eurokomisára Maroša Šefčoviča, kde sme sa rozprávali o tom, čo treba urobiť, aby u nás automobilky pôsobili v rovnakom rozsahu aj o päť alebo desať rokov. Výsledky týchto rozhovorov zapracujeme do konkrétnych legislatívnych opatrení, ktoré by sa v priebehu mesiaca mali prerokovať aj na špeciálnom rokovaní vlády venovanej výlučne tejto problematike.
S vicepremiérem Peterem Kmecem a ministrem Richardem Rašim
Česká republika se potýká s nedostatkem pracovních sil. Jak je na tom Slovensko?
Áno, tento problém je, samozrejme, aj u nás, preto bol na spomínanom stretnutí aj minister školstva, pretože musíme urobiť všetko pre to, aby sme našich ľudí špecializovali na pozície, ktoré budú pre priemysel potrebné.
Pomocí při překonání dopadů covidu měl být Plán obnovy EU. Jak se ho daří Slovensku čerpat a na co ho v oblasti průmyslu a hospodářství využijete především?
Toto je jeden z veľkých problémov, s ktorým sa musíme vyrovnať. Predchádzajúca vláda zásadným spôsobom nezvládala nastavenie procesov a viacero cieľov, ktoré sú v pláne obnovy stanovené, bude extrémne náročné splniť. Preto aktuálne prebieha identifikácia kritických miest a budeme musieť vynaložiť naozaj extrémne úsilie, aby sme zvládli vyčerpať čo najviac peňazí.
Jak významné je pro Slovensko ekonomické partnerství s Českem a v kterých oblastech je podle vás možná ještě aktivnější spolupráce?
Tým, že sme spolu s Českou republikou kedysi tvorili jeden štát, máme nielen spoločnú históriu, kultúru, ale mnohé, najmä hospodárske prepojenia zotrvávajú dodnes. Českú republiku preto pochopiteľne považujeme za dôležitého partnera. Významná je naša spolupráca v oblasti priemyslu i obchodu a počas energetickej krízy sa preukázalo, že dôležitá je i spoločná koordinácia pri diverzifikácii energetických zdrojov a ich udržateľnosti. Tu platí tvrdenie, že v jednote je sila.
Autor je evropským editorem Deníku
CV BOX
Denisa Saková (narodila se 17. dubna 1976 v Nitře) je ministryně hospodářství a místopředsedkyně vlády SR.
V roce 1999 ukončila studium oboru finanční správa, peněžnictví na Národohospodářské fakultě Ekonomické univerzity v Bratislavě. Poté ještě na stejné fakultě v roce 2006 úspěšně dokončila doktorandský obor pojišťovnictví.
Od roku 2007 působila na ministerstvu vnitra, nejdříve jako ředitelka sekce informatiky, pak jako vedoucí služebního úřadu. Významně se podílela na úspěšných přípravách Slovenska na vstup do schengenského prostoru.
V roce 2016 kandidovala za SMER do parlamentu, byla zvolena poslankyní, ale postu se vzdala, protože se stala státní tajemnicí ministra vnitra.
V dubnu 2018 byla jmenována ministryní vnitra a v čele resortu stála až do března 2020. V únorových volbách toho roku byla znovu zvolena poslankyní za SMER, v létě 2020 ale přešla do nové strany HLAS-SD v čele s Petrem Pellegrinim.
V roce 2023 uspěla v podzimních parlamentních volbách a 25. října byla jmenována ministryní hospodářství.
Je rozvedená, má syna.
reklama
Copyright © 2024, The BUSINESS SOIRÉE
