„Je to pre mňa vzácna príležitosť prihovoriť sa nielen občanom za riekou Moravou, ale aj ďaleko za hranicami Českej republiky či Slovenska,“ přivítal mě Boris Hanuščak, slovenský politik, lékař a již více než čvrtstoletí primátor Bardejova. Jak mi vzápětí vysvětlil, vřelý vztah k Česku mu vydržel z dob společného státu.
Máte tedy Česko v oblibě? A působil jste tu nějak?
Áno, môj vzťah k Českej republike je veľmi vrúcny, koniec koncov som dieťaťom Československa, keď sme ešte bez problémov a s porozumením pozerali české i slovenské filmy, televízne inscenácie, rozprávky či cestopisy. Keď sme ešte nedelili Tatry na vaše a naše a keď Praha bola hlavným mestom pre všetkých obyvateľov Československa. A to hovorím bez štipky sentimentu, proste to bolo tak a v mojej duši to tak aj ostalo. Takže môj vzťah k Českej republike je veľmi dobrý aj na základe toho, že som základnú vojenskú službu absolvoval v Slanom, Terezíne a Tábore a ako študent vysokej školy som si odkrútil nezabudnuteľné brigády v bývalom Poldi Kladno.
Jste původně anesteziolog, byl jste i ředitelem nemocnice. Jak na tato léta a zkušenosti vzpomínáte?
Keď som sa ako dvadsaťsedemročný stal riaditeľom bývalého Okresného ústavu národného zdravia (OÚNZ) v Bardejove, musel som čeliť mnohým výzvam. Jasné, že vtedy bola absolútne iná doba, ale ako sa vraví – každú dobu tvoria konkrétni ľudia. Mali sme vtedy okolo tisícdvesto zamestnancov. Pomerne veľký kolos na mesto či okres. Všeličo sa pritrafilo, všeličo sa premlelo, ale ja už mám asi v povahe, že si staviam pred seba reálne ciele. Nemocnicu sa podarilo rozšíriť, dostavať a dovybaviť nové oddelenia, dať jej punc odbornej a kvalitnej ustanovizne, poskytujúcej zdravotnú starostlivosť pre celú spádovú oblasť. A keďže popri „riaditeľovaní“ som mával aj klasické služby v ordinácii či na príjme, núdza nebola ani o rôzne príhody, o tých by som však teraz nerád hovoril, ale temer každá z nich ostala v pamäti. Azda najväčším poznaním počas môjho pôsobenia na poste riaditeľa OÚNZ bolo poznanie, že všetko sa dá, ak je človek presvedčený o svojej pravde, o potrebnosti toho či iného kroku a ak má „ťah na bránku“. V dvadsiatich siedmich rokoch je to priam nevyhnutnosť.
Využil jste zkušenosti z pozice ředitele nemocnice ve funkci primátora?
Áno, skúsenosti získané za toto obdobie mi v práci primátora veľmi pomohli. Aj v jednom, aj v druhom prípade to bola práca pre ľudí – pre pacientov i pre obyvateľov mesta. Empatia, ľudskosť, odbornosť a presvedčenie. To je to, čo robí snahu meniť veci úspešnou.
Město vedete už dvacet sedm let. Jak moc jste se za tu dobu změnil?
Dvadsaťsedem rokov primátorovania človeka zmení, samozrejme. Na mnohé veci sa díva inak, veď primátor má spolu so zastupiteľstvom v rukách reálne možnosti meniť životy ľudí i tvár mesta. Tu chcem oceniť rolu mojej rodiny, ktorá si ma veľmi neužila, ale chápala moju službu bez výhrad. Doma som vždy mal a mám vynikajúce zázemie, podporu. Myslím si, že som za tie roky najmä vnútorne dozrel, naučil som sa definovať a pomenovať problém, ak sa nejaký vyskytol, a našiel adekvátne riešenie. A takisto som pochopil, že prvotný plán vždy časom podlieha korekcii. Otázne je iba to, či prípadná korekcia „nezadusí“ celý plán. Ale to sa, myslím, nikdy nestalo.
A jak se za to více než čtvrtstoletí změnil Bardejov?
Nuž, nie mne prislúcha to hodnotiť, to prislúcha občanom a návštevníkom. Fakt je, že keď som nastúpil na post primátora, bola hodnota mestského majetku 30 miliónov eur, v roku 2002 to bolo vyše 35 miliónov a ku koncu roka 2025 vyše 116 miliónov. Veľa? Málo? V roku 2000 sme boli zapísaní na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Veľa sme v začiatkoch investovali do záchrany a obnovy historických pamiatok, postupne sme našu starostlivosť rozšírili o ďalšie časti mesta a sídliská, sme najúspešnejší spomedzi podobných miest Slovenska v získavaní mimorozpočtových zdrojov, najmä zdrojov Európskej úrovne, chodia sa k nám „učiť“ iné samosprávy. Realizujeme množstvo environmentálnych projektov, zrekonštruovali sme všetky základné školy a materské školy v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, podporujeme šport a voľnočasové aktivity, zrekonštruovali sme športovú halu, futbalový a zimný štadión, organizujeme množstvo kultúrno-spoločenských podujatí, máme plno plánov do budúca. Všetko toto sú veci, ktoré sa dajú vidieť, ohmatať, cítiť, a všetky skvalitňujú život obyvateľom mesta. Nikto si ich predsa nevezme so sebou, ani Hanuščak, ani nikto iný. Ostanú tu po nás, pre všetkých.
Co čeká Bardejov v budoucnu? S čím půjdete do voleb?
Bude treba v tomto snažení pokračovať. Chceme zrekonštruovať pamätník vďaky, začali sme hneď po Bardejovskom jarmoku. Máme plán, ako komplexne zrekonštruovať budovu bývalej Krajinskej nemocnice a pretvoriť ju na reprezentatívne priestory s multifunkčným využitím, pokračovať vo výstavbe parkovacích miest vrátane moderného záchytného parkoviska, chceme začať s revitalizáciou kalvárie. Množstvo, množstvo, množstvo plánov, pričom plánov reálnych, opierajúcich sa o reálne finančné zdroje. A tie sa nikdy nezháňali ľahko. Ak však máte kvalitne spracovaný projekt, máte k dispozícii kvalitný, odborný tím ľudí, ktorý ich pripravuje, a ak máte dostatok presvedčenia o správnosti cesty, tak sa to takmer vždy podarí. A práve so všetkým spomenutým chcem ísť do nadchádzajúcich komunálnych volieb. Dokončiť, čo bolo začaté, a dať do nezvratnej polohy nové projekty za niekoľko desiatok miliónov eur.
CV BOX
Boris Hanuščak (narodil se 27. října 1955 v Bardejove) je primátorem města Bardejov.
Vystudoval Lékařskou fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košicích. Působil na OÚNZ v Bardejově, kde se stal v roce 1986 i ředitelem. Poté pracoval mj. jako zástupce primáře na ARO. V letech 1992–1995 byl zástupcem ředitele a náměstek Léčebně-preventivního úseku bardejovské nemocnice. Později byl v Bardejově rok ředitelem Nemocnice s poliklinikou sv. Jakuba.
V roce 1999 byl zvolen primátorem města Bardejov, kterým je bez přerušení dodnes. V říjnových volbách bude za SMER-SD opět svůj post obhajovat.
Je ženatý, mezi jeho záliby patří turistika, sport (zejména hokej a tenis) a literatura faktu.
RODINA A ZÁJMY
Boris Hanuščak je nejen otec, ale i dědeček. Má vůbec čas na rodinu a relaxaci? „Mám troch vnukov, takže väčšinu voľného času, ak sa vôbec nejaký nájde, trávim s nimi,“ říká. „Kedysi som aktívne športoval, ale vek už nedovolí. Vždy si však nájdem čas na prechádzky, na dobrú knihu (najmä literatúru faktu o II. svetovej vojne), na životopisy rôznych osobností, na priateľov. Jednoducho na ľudí, ktorí sú môjmu srdcu i môjmu naturelu blízki. Fyzicky sa cítim skvelo, takže hor sa do ďalšej práce pre Bardejov, jeho obyvateľov i návštevníkov!“
reklama
